Alžírska reprezentácia sa v histórii afrického šampionátu tešila z trofeje len raz, no môžeme povedať, že to stálo za to. V roku 1990 turnaj prvýkrát hostili. Načasované to bolo práve na obdobie, kedy Alžírčania začali preberať akú takú rolu na scéne čierneho kontinentu. Kamerun ako úradujúci šampión a Alžírsko ako hostiteľ, samozrejme, kvalifikáciu absolvovať nemuseli. Tímy boli na samotnom turnaji rozdelené do dvoch štvorčlenných skupín a domáci sa prezentovali možno až nečakanou silou. Tím zložený predovšetkým z domácej súťaže ťahalo niekoľko legionárov. Tí zariadili jasné víťazstvo 5:1 nad Nigériou. Tá bola pritom finalistom posledného ročníka. Rabah Madjer z Porta a Djamel Menad z Nîmes skórovali dvakrát, Djamel Amani z Royal Antverpy výsledok ešte prikrášlil jedným zásahom. Aj v zápase s Pobrežím Slonoviny jasne dominovali alžírski futbalisti. Úlohu strelcov už vzal na seba aj ďalší legionár – Chérif Oudjani zo Sochaux a aj menej známy Tahar Chérif El-Ouazzani z MC Oran, najlepšieho alžírskeho klubu tej doby. Zrodilo sa tak víťazstvo 3:0 nad Slonmi a postup ďalej z prvého miesta bol potvrdený proti Egyptu. Alžírsko vyhralo 2:0. Svoj druhý gól na turnaji dal Amani a predviedol sa aj ďalší futbalista hrajúci v Afrike, Moussa Saïb. Prví dvaja z každej skupiny postúpili do semifinále. Alžírčania vyhrali nad Senegalom 2:1, pričom hlavnú úlohu zohrali opäť hráči pôsobiaci v Európe. Kvalitatívny rozdiel európskeho futbalu bol podčiarknutý aj vo finále. V ňom domáci opäť čelili Nigérii, s ktorou si zahrali už v skupine. Ukázalo sa, že skupinový zápas bol zo strany favorita poriadne podcenený, no výberu zo severu vyšlo aj repete. Jediný gól stretnutia strelil Chérif Oudjani. Alžírsko tak prvýkrát v histórii Afrického pohára vybojovalo trofej za prvé miesto. Duel s Nigériou bol zároveň odplatou za finále spred desiatich rokov. Vtedy sa hralo na nigérijskej pôde a domáci vyhrali 3:0. Za zmienku stoja možno ešte dva fakty. Alžírsko si od tohto triumfu nezahralo na majstrovstvách sveta až do roku 2010, kedy sa vrátilo na svetovú scénu. Zároveň odvtedy nikdy neskončilo na lepšom ako štvrtom mieste kontinentálneho šampionátu.