Osrblie 26. januára (TASR) - Na veľké okamihy sa ľahšie spomína, ak pamäť opráši podobná radosť, akú vyvolal v Osrblí na SZU bronz Paulíny Fialkovej vo vytrvalostných pretekoch. Aj keď od medailovej žatvy Martiny Halinárovej uplynulo už 16 rokov, niektoré detaily sa vynorili a vhodne oživili. Pamätné tri zlaté medaily Halinárovej z vytrvalostnej pätnástky, zo šprintu i zo štafety zanechali vtedy u divákov v Osrblí nezabudnuteľný zážitok.

Vlastniť medailu z takého podujatia, aké predstavuje Svetová zimná univerziáda, sa cení a Martina Halinárová ich nazbierala dovedna šesť (4-2-0). "No a keď vás ňou ovenčia doma, pred skvelou diváckou kulisou, v areáli krajiny, ktorá podujatie organizuje, vyvoláva dvojnásobnú radosť," vžila sa do pocitov. "Viem si predstaviť, čo Paulína Fialková prežívala, pri troche šťastia mohla byť aj zlatá. Medailu jej však už nikto nezoberie a mala by sa aj vysoko hodnotiť."

Záver ženských vytrvalostných pretekov vyplavil zo sebe všetko, čo divák potrebuje, hlavne veľký kus adrenalínového odľahčenia. Každý jeden výstrel vyvolával vášeň, radosť, pri netrafenom terči aj povzdych sklamania. Divák zrástol so zbraňou, stal sa jej predĺženou hlavňou, zadržiaval dych, aby ho potom vypustil v rôznom podfarbení do ekrazitom nabitého vzduchu. "Aj ja som si finiš Pauly vychutnala," odhalila pocity Martina Halinárová. "Záver bol tiež o chybách v streľbe, verila som, že medaila bude aj lesklejšia, no je to biatlon, o nečakané chvíle nie je núdza."

Keď dvetisíc divákov slastne zahučí, rozbúcha sa srdce rýchlejšie a pred 16 rokmi pohnalo aj Martinu Halinárovú do zlatého finišu. "Na tú vtedajšiu divácku masu nikdy nezabudnem, v pamäti mi zostal každý jeden meter záverečného bežeckého okruhu. Aj ja som sa vtedy na strelnici pomýlila, štyri nuly za streleckú bezchybnosť nie je jednoduché zapísať, no na trati som letela, vďaka divákom mi narástli krídla."

Možno aj Paulínu Fialkovú bronz povzbudí rovnako, ako Martinu Halinárovú v Osrblí pred 16 rokmi medailová žatva. "Viem čo som vtedy zažila, práve v Osrblí som v pretekoch Svetového pohára mesiac predtým úplne zlyhala. Zmobilizovala som sa, začala sama trénovať, inak rozmýšľať a na univerziáde som už lietala. Napokon som v Kontiolahti na majstrovstvách sveta vybojovala striebro, univerziádne skvelé pocity som si preniesla aj do krajiny tisícich jazier."