Otvorený list fanúšika.

,,Milá RTVS,

úvodom môjho listu sa Vám chcem ospravedlniť, ak vás občas počastujem oslovením STV. Pozerám ju odkedy sa začala nazývať STV a ešte dlho mi bude trvať, kým si zvyknem na nový názov. Navyše, štyri písmena sú viac ako tri. Ale nie o tom som chcel.

Chcel som len, oné, zastať sa vášho zamestnanca. Zvláštne, lebo obyčajne som na druhej strane love-or-hate vzťahu, ktorý STVéčka má so svojimi divákmi. Aj ja som si včera zapol basketbal. Aj ja som po úvodných minútach, úvodných zakoktaniach a úvodných „povedal by som“, všimol, že niečo nie je v poriadku. Aj mňa to najprv pobúrilo, zároveň ohromilo, pretože v „stave“ vidieť vôbec na tabuľku skupiny je umenie. Aj ja som si hovoril, že toto na obrazovky nepatrí. Lebo naozaj nepatrí. Ale aj tak...

Asi sa zhodneme na tom, že vývoj športového spravodajstva na Slovensku je v plienkach. Možno aj použitých. Nemyslím si však, že za to môže jeden komentátor, ktorý asi na Východe Slovenska podľahol miestnemu tlaku a zo dva – zo tri „sebe dzigol“.

Problém športovej žurnalistiky, hlavne na slovenských obrazovkách, je niekde úplne inde. Problém je, že si slovenský fanúšik nemá ako vytvoriť vzťah k domácemu športu. Radšej si pustí zahraničný internetový prenos zápasu Stoke City – Crystal Palace, ani nie kvôli kvalite, ale preto, že zápas zo Slovenska väčšinou ani nemá, ako pozerať. Práve na vašich kanáloch, teda tam, kde by to malo byť, absentujú, nielen športové prenosy, ale aj diskusie, reportáže, analýzy, jednoducho všetko, čo sa vo vyspelom svete už dávno „nosí“. A nie, nepomôže ani pätnásťminútové štúdio Ligy majstrov, ktoré je len v stredu, lebo utorok je vyhradený tridsiatemuštvrtému opakovaniu dokumentu s názvom Triky potravinárskeho priemyslu. Ani tradičná výhovorka o nedostatočných financiách, ani odkaz na ostatné televízne programy, neobstoja. Lebo verejnoprávnosť.

Možno trochu odbáčam, no čo sa snažím povedať, je, nerobme z dotyčného komentátora martýra, exemplárneho trestanca. Jednu takú sme už mali, a zrovna vo vašich radoch. Radšej sa zamerajme na to, aby sa na Slovensku začala pestovať kvalitná žurnalistika. Zamyslime sa, prečo včerajšia sledovanosť euroligového zápasu Košice – Praha bola na x-násobnej úrovni oproti predchádzajúcim zápasom. Prečo sú redaktori práve vašej stanice terčom posmechu a o ich výkonoch kolujú legendy. A prečo slovenskí diváci nemajú vzťah k domácemu športovému dianiu. Nie, nebude to kvôli podguráženému komentovaniu zo včerajška. Dôvod bude skôr v tom, že sa dlhodobo zanedbáva úloha športových redaktorov, ktorí svojim umením pritiahnu divákov k televíznym obrazovkám, čo sa mimochodom JP (nie Jožovi Pročkovi), podarilo a nielen včera.

Neviem, aké sú tie „potrebné kroky“, ktoré v reakcii na včerajšok plánujete podniknúť. Vyhadzov pre nekonformistu by to však už bol druhý, no aj tak úroveň športového spravodajstva nestúpa. Možno bude problém niekde inde.

S pozdravom,

Váš divák J.