Juhoslávia, Holandsko, Anglicko, Turecko, (Bielorusko)

Rodák z Belehradu počas svojej bohatej kariéry reprezentoval dve krajiny. Zahral si vo farbách Juhoslávie aj Srbska a Čiernej hory. Samostatného Srbska sa ako aktívny futbalista nedočkal. Prvé štyri roky profesionálnej kariéry odohral Kežman v rodnej Juhoslávii a v sezóne 1998/99 sa dočkal prvého majstrovského titulu. Užil si ho ako hráč Partizanu Belehrad, s ktorým zvládol dramatické boje proti tímu FK Obilić, dnes už neexistujúcemu mestskému rivalovi. V lete roku 2000 ho kúpil eindhovenský PSV, kde tento útočník odohral vyše sto súťažných zápasov a strávil tu najväčšiu časť svojej putovnej kariéry. Samozrejme, že sa dočkal aj víťazstva v Eredivisie. Podarilo sa to hneď dvakrát, premiérovo v sezóne 2000/01. Kežman sa na juhu Holandska ani nestihol ohriať a už bol domácim šampiónom. Druhý Feyenoord zaostal o priepastných 17 bodov. Keď sa rovnaký pohár podarilo získať aj druhýkrát, srbský futbalista začal hľadať nové výzvy. Jedna sa naskytla z ambiciózne nakupujúcej Chelsea. Hoci v jej drese hral len jednu sezónu, aj v nej oslavoval majstrovský titul. Prvé miesto v Premier League pred Arsenalom a Manchestrom United zanechalo v Kežmanovi hlboký dojem. Hoci na Stamford Bridge nezaujal a hľadal si nový angažmán, netajil sa tým, že toto pôsobenie bolo najkrajšou časťou jeho kariéry. Treba poznamenať, že je s čím porovnávať. Veď za 16 rokov vystriedal dvanásť rôznych klubov. V roku 2005 prestúpil do Atlética Madrid, kde opäť napísal len krátku kapitolu svojej kariéry, kým sa znova sťahoval. Jeho ďalšou zastávkou bol Istanbul a vo farbách Fenerbahce sa stal majstrom aj vo štvrtej krajine. Fener s prehľadom v lige pokorili Besiktas a postrážili si prvú priečku. Z Turecka sa Kežman presunul do Paris Saint-Germain a Zenitu Petrhorad, ale do týchto pôsobísk šťastie nepriniesol. V roku 2011 si šiel nakrátko zarobiť do Hong Kongu, kde sa dlho nezdržal. Ročnú zmluvu mu ponúkol bieloruský klub BATE Borisov, účastník Ligy majstrov. Ako veľká posila sa tento útočník neosvedčil. V súčte všetkých súťaží odohral 11 zápasov bez streleného gólu a s Borisovom sa rozlúčil. Klub sa nakoniec stal majstrom Bieloruska, no Kežman už pri oslavách nebol. Kopačky na klinec zavesil opäť až po krátkom pôsobení v Ázii. Zrejme si povedal, že účasť pri zisku titulu v piatich krajinách, je postačujúca.