Vyhrať sériu, v ktorej prehrávate 0-3 na zápasy, to už je veľká vec. Podobné prípady sa vo svetovom hokeji stávajú len veľmi ojedinele. V našich končinách je na niečo podobné špecialistom Dukla Trenčín, ktorej sa to prvýkrát podarilo v play-off 2008 proti svojmu rivalovi. Vojakom základná časť príliš nevyšla a s 91 bodmi obsadila až šiestu priečku. Tím zrejme doplatil na to, že až príliš často sa jeho zápasy skončili po 60 minútach remízou. Naopak, MHC Martin zažil jednu zo svojich najlepších sezón za posledné roky a do vyraďovacej časti vstupoval ako tretí najlepší tím. Svoje postavenie v úvode série aj dokazoval. Pred domácim publikom dokázal Duklu dvakrát zdolať a dôležité víťazstvo si odniesol aj z prvého duelu na ľade súpera. Ťažko povedať, čo sa stalo v trenčianskej kabíne po troch prehrách, no kým sa súper už zrejme videl v semifinále, zmobilizovali všetky sily. Mužstvo ťahané najmä Andrejom Kollárom a Jánom Pardavým vyhralo štvrtý zápas série a vynútilo si návrat do Martina. Ani tam sa nerozhodlo. Trenčín vyhral 5:4 po samostatných nájazdoch a z pomerne jednoznačne vyzerajúcej záležitosti bol odrazu napínavý štvrťfinálový boj. MHC Martin vyhrával 3-2 na zápasy, ale chystal sa na ľad súpera. Povzbudení domáci sa vyhecovali k ďalšiemu dobrému výkonu a táto konfrontácia sa stala jedinou, o ktorej osude sa rozhodovalo až v siedmom zápase. V ňom mali výhodu domáceho prostredia Martinčania, no psychická pohoda bola jednoznačne na hokejkách súpera. Vyrovnaný zápas sa dostal až do predĺženia, po ktorom si musel brankár Vlastimil Lakosil poriadne spytovať svedomie. Nahodenie hostí si sám zrazil do brány a historický obrat série mal naozaj zaujímavú bodku. Martin sa tak po skvelej základnej časti a nádejne rozbehnutom štvrťfinále rozlúčil so sezónou výrazne skôr ako mal v pláne. Trenčania si v semifinále zmerali sily so Slovanom Bratislava. Aj s ním sa pustili do hokejového maratónu a prehrali 3-4 na zápasy.