Americký útočník Jim Dowd sa na scéne objavil neskôr ako Michel Petit, ale okrem vymieňania klubov na seba upozorňoval aj hráčskymi kvalitami. Už v univerzitnej súťaži ukazoval, že je výborným strelcom. V roku 1987 bol vydraftovaný až v 8. kole zo 149. miesta. O svojich kvalitách musel dať vedieť v NCAA a podarilo sa. Keď sa stal asistentom kapitána Lake Superior State University, New Jersey ho povolalo do svojho A-tímu. Viac času pobudol na farme ako v NHL, no na sezónu 1994/95 môže spomínať len v dobrom. V základnej časti odohral len 10 zápasov, no v play-off dostal šancu až na jedenásť štartov a Diabli dokráčali k zisku Stanleyho pohára. Vo finále sfúkli Detroit 4-0 na zápasy. Bol to prvý Stanley Cup v histórii New Jersey a Dowd bol jeho súčasťou. Toto spojenie sa nakoniec neukázalo byť dostatočne pevným a na radu prišla séria vymien.

Najskôr sa dostal do Vancouveru, ďalej sa sťahoval do New Yorku Islanders. Odtiaľ klesol do nižších súťaží, až sa dohodol s Calgary. Keďže sa v každom z nich zdržal len necelú sezónu, počet klubov, za ktoré hrával, narastal skutočne raketovým tempom. Tento nárast bol spomalený odohranými dvomi sezónami v Edmontone. Šlo o roky 1998-2000. V sezóne 2000/01 začal hrávať za Minnesotu a o dve sezóny neskôr s ňou dokráčal až do konferenčného finále. Stal sa tu asistentom kapitána, no napriek tomu prešiel do Montrealu, za ktorý odohral len pol sezóny.

Na sklonku kariéry to ešte skúšal v Colorade, Chicagu, New Jersey a vo Philadelhpii. Flyers opäť skončili v konferenčnom finále a Jim Dowd usúdil, že druhý Stanley Cup mu jednoducho nie je súdený. Rozhodol sa nehľadať ďalší tím, ale skončiť s hokejom. Pri menovaní jeho pôsobísk vzniká dojem, že ich bolo výrazne viac. Od odchodu z New Jersey šlo o kvantum krátkodobých pokusov. Dokopy ich bolo 10 a v nich nazbieral 728 štartov. Zaujímavý je aj fakt, že ako hráč pôsobil tento muž v 20 rôznych kluboch. Okrem kanadsko-amerických celkov z rôznych líg hral počas výluky 2004/05 za nemecký Hamburg Freezers.