Kanadský obranca J.J. Daigneault ukončil svoju profesionálnu kariéru pred vyše desiatimi rokmi a v NHL ho možno vídať na lavičke v pozícii trénra. V roku 1984 sa stal prvou voľbou Vancouveru Canucks pri drafte. Vybraný bol z desiatej priečky. Jednotkou sa v tomto roku stal Mario Lemieux. Vancouverské Kosatky boli Daigneaultovým pôsobiskom len dve sezóny a už naplánoval prvú zmenu. Hoci vo Philadelphii sa taktiež dlho nezdržal, zaradil sa medzi nečakaných hrdinov. V šiestom finálovom zápase v boji o Stanley Cup 1987 proti Edmontonu dokázal streliť gól, ktorým si vypýtal až rozhodujúci siedmy duel. V ňom však uspeli Oilers. Pre Daigneaulta to bol jediný bod v play-off. Nízka produktivita ho však odprevadila na farmu. Keď sa už zdalo, že z nádejného hráča nemusí nič byť, ozval sa Montreal Canadiens. V sezóne 1992/93 už patril medzi osobnosti mužstva, k čomu mu, nepochybne, dopomohol aj fakt, že sa práve v metropoole Quebecu narodil. Tím sa prebojoval až do finále play-off, kde v piatich dueloch zdolal Los Angeles Kings. Už v základnej časti žiaril v štatistike +/-, vďaka 25 pluskám a vo vyraďovacích bojoch nazbieral ďalších 22 plusových bodov. Na zisk Stanley Cupu teda čakal relatívne krátko. Časom sa v Montreale stal asistentom kapitána, ale v sezóne 1995/96 ho opustil. Na kontrakte sa najprv dohodol so St.Louis Blues, onedlho s Pittsburghom Penguins a jeho púť po rozličných kluboch mohla začať. Napriek tomu, že ide o obrancu, dôležité sú aj kanadské body, ktorých Daigneault nikdy nemal veľa. Keď sa zhoršila aj štatistika plusových a mínusových bodov, za hviezdu ho nepovažoval žiaden z jeho krátkodobých chlebodarcov. Niekoľko duelov odohral za New York Islanders, Nashville Predators a Phoenix Coyotes. Tieto mužstvá patria v súťaži skôr medzi podpriemerné. J.J. Daigneault mal to najlepšie zo svojej hráčskej kariéry za sebou. Ponúkla sa iná možnosť zápisu do histórie. Vtedajší rekordman, Michel Petit, vystriedal desať mužstiev a v roku 2000 mal tento bek v životopise už deväť pôsobísk. Možno aj tento fakt zohral úlohu pri upečení poslednej Jean-Jacquesovej výmeny v NHL. Stal sa hráčom Minnesoty Wild, za ktorú stihol odohrať jeden symbolický zápas. V sezóne 2001/02 ho do svojich radov zlanáril švajčiarsky EHC Biel. K postupu medzi elitu mu nepomohol a po skončení základnej časti ukončil hráčsku kariéru. Po 899 štartoch NHL udržal svoju povestnú bilanciu +/- na ôsmich bodoch. A oživil ju aj európskym angažmánom.