Výber dramatických finále môžeme začať minulou sezónou. Španielskym klubom v posledných rokoch ide karta, čoho dôkazom bola aj Európska liga 2013/14. FC Sevilla začala svoju cestu už v play-off a poľský tím Slask Wroclaw jej veľkým súperom nebol. V základnej skupine H čelila napríklad aj Slovanu Liberec a v šiestich zápasoch nenašla premožiteľa. Počas vyraďovacích bojov prežili zverenci Unaia Emeryho všeličo. V osemfinále si zahrali s mestským rivalom, Betisom. Postúpili až po pokutových kopoch, ktoré sa spočiatku vôbec nevyvíjali dobre. V akejsi „príprave“ na finále vyzvali potrugalské FC Porto a semifinálový dvojzápas zvládli vďaka gólu v poslednej minúte odvety. Dostala sa tak až do veľkého zápasu v Turíne. Portugalský šampión začal svoje účinkovanie v Champions League, ale v skupine skončil veľmi nešťastne, o skóre za Olympiacosom. Práve Gréci zariadili, že Benfica putovala medzi posledných 32 mužstiev Európskej ligy. Na výrazný odpor narazila až v semifinále proti Juventusu. Talienskeho giganta z hry vyradila a postavila sa proti Seville. Lisabončania už medzičasom museli začať veriť na kliatby. Od čias Bélu Guttmana zo 60. rokov nezvládli sedem finálových zápasov na európskej scéne a konfrontácia s andalúzskym súperom bola už ôsmym. Stretnutie môžeme označiť za dramatické, ale veľa futbalovej parády aktéri nepredviedli. Najatraktívnejšie sú vždy duely, v ktorých padá veľa gólov. Na Juventus Stadium však k žiadnej veľkej prestrelke nedošlo. Sevillský gólman Beto čelil šiestim streleckým pokusom smerujúcim na jeho svätyňu, zatiaľ čo jeho spoluhráči mali štyri pokusy. Slovinec Jan Oblak rovnako udržal čisté konto počas 90 minút aj v predĺžení. Preto museli o všetkom rozhodnúť pokutové kopy. Tie si Španieli už počas svojej cesty vyskúšali a tieto skúsenosti mali nakoniec cenu zlata. Všetci štyria exekútori boli úspešní, kým vo farbách Porutgalčanov zlyhali dvaja zo štyroch. Medzi nimi bola aj paraguajská ikona Óscar Cardozo. Po rokoch 2006 a 2007 to bol tretí triumf červeno-bielych v tejto súťaži.