Do roku 2001 sa vo finále Pohára UEFA nikdy nepostavil anglický klub proti španielskemu. Sezóna 2000/01 zároveň patrila do obdobia, kedy sa Angličania začali objavovať v pohároch po vypršaní trestu za tragédiu na Heysel Stadium. Liverpool si v prvom kole proti Rapidu Bukurešť nepočínal najistejšie. V druhom kole zdolal Liberec a v ďalších kolách už dával najavo, že sa chystá prejsť veľmi ďaleko. Z náročnejších súperov pokoril AS Rím, Porto či Barcelonu. Alavés mal, podobne ako jeho anglický oponent, v prvom kole poriadne problémy. Po postupe cez Gaziantespor pokoril napríklad milánsky Inter a v semifinále rozobral Kaiserslautern. V súčte skóre Španieli dominovali výsledkom 9:2 a optimistickejšie predpovede naznačovali, že takúto streleckú pohodu by mohol medzinárodne neostrieľaný klub preniesť aj do dortmundského finále. Westfalenstadion, dnes už Signal Iduna Park, sa mohol tešiť na veľký boj. Deportivo Alavés muníciu príliš nešetrilo ani v predchádzajúcich kolách, no o ofenzívnej sile The Reds rovnako nikto nepochyboval. Práve Angličania predviedli v prvom polčase svoje zbrane intenzívnejšie. Markus Babbel, Steven Gerrard a Gary McAllister skórovali už v prvých 45 minútach, zatiaľ čo česť Deportiva držal len Iván Alonso. Jasný finálový zápas sa však konať nemal. Hneď v úvode druhej časti hry španielsky zástupca dvakrát skóroval a bolo po náskoku. Podarilo sa to Javimu Morenovi a stav 3:3 už bol dobrým základom pre strelecké hody. V priebehu druhého polčasu k hodom prispel ešte striedajúci Robbie Fowler, ktorý dostal Liverpool do vedenia, ale v 89. minúte sa hlavou presadil Jordi Cruyff a v Dortmunde zariadil predĺženie. Alavés sa vo finále vôbec neprezentoval čistou hrou a jeho hráči dostali až šesť žltých kariet a dve červené k tomu. Presila o dvoch mužov bola pre favorita postačujúca. K tomu všetkému si v 117. minúte dali Španieli vlastný gól. Keďže sa uplatňovalo pravidlo zlatého gólu, ďalej nebolo čo riešiť. Obranca Delfí Geli sa stal nešťastným hrdinom zápasu a po deväťgólovom zápase oslavoval Liverpool FC.