A história sa dnes môže prepísať aj z iného pohľadu, keďže zatiaľ sa iba raz stalo, že sme mali zastúpenie v skupinách európskych pohárov dve sezóny za sebou. Rok po Žiline si európske dobrodružstvo na celú jeseň zabezpečil aj Slovan. Ten začal v 2. predkole Ligy majstrov, kde vyradil kazašský Tobol Kostanaj po domácej výhre 2:0 a následnej remíze 1:1 u súpera. V 3. predkole uhral na Cypre nádejnú bezgólovú remízu s APOEL-om Nikózia, ale doma prehral 0:2, pričom je zaujímavé, že APOEL sa dostal vtedy až do štvrťfinále milionárskej súťaže. Po tomto zápase v Slovane skončil Karel Jarolím, ktorého nahradil Vladimír Weiss. Ten sa stal prvým slovenským trénerom v histórii, ktorý priviedol mužstvo druhýkrát do skupinovej fázy. Pritom proti AS Rím mal vraj byť Slovan bez šance, lenže doma vyhral po góle Martina Dobrotku 1:0 a následne vonku postupovo remizoval 1:1. Svoj životný gól dosiahol v Ríme ďalší odchovanec Slovana Peter Štepanovský.