Stal sa historicky prvým držiteľom Ceny Petra Dubovského, ktorá je určená pre najlepšieho futbalistu Slovenska do 21 rokov. Bolo to v roku 2000, kedy bol členom družiny Dušana Radolského, ktorá si vybojovala postup na OH v Sydney, navyše v tom čase začal nastupovať aj v seniorskej reprezentácii Slovenska a úspešne si počínal aj v Slovane. Chcel ho angažovať Eintracht Frankfurt, ale nedohodol sa so Slovanom na podmienkach. Neskôr prestúpil do Turecka, kde hral za Elazigspor a Adanaspor, odkiaľ išiel do Turecka, kde pôsobil v Panioniose Atény. No v najlepšom futbalovom veku sa naňho dovalili zranenia, kvôli ktorým musel na dva roky prerušiť sľubne sa rozvíjajúcu kariéru. Vrátil sa síce do rodného Slovana, ktorému pomohol v roku 2009 k ďalšiemu titulu, keď ako jediný hráč v belasom nadviazal na ten predchádzajúci z roku 1999, no to bol už len záver jeho profesionálnej kariéry, ktorú výrazne ovplyvnili zdravotné problémy. Po následnom pôsobení v Prešove už dlhšie hrá nižšie súťaže v Rakúsku.