S LeBronom bojoval o tituly. Bipolárny basketbalista teraz bojuje sám so sebou
Zmätený, bosý a s nepríčetným pohľadom. Keď ho minulý týždeň stretli na ulici pred jednou reštauráciou v Dallase, Delonte West vyzeral akoby práve utiekol zo psychiatrickej liečebne. Keď sa ho fanúšik, ktorý ho spoznal, spýtal, či sa mu stalo niečo zlé, Delonte odpovedal: „Život.“
Draftovali ho v prvom kole
Mal ryšavé vlasy a na afro-američana príliš svetlú pokožku. Bol z chudobnej černošsko-indiánskej rodiny. Pre deti v jeho veku bol preto celé roky častým terčom výsmechu. „Všetko, čoho sa mi dostávalo, som vzal a vložil do basketbalu,“ hovorí West.
Napriek tomu, že sa neustále musel sťahovať, basketbal cestoval s ním. Už na strednej škole exceloval. „Pamätám si jeden jeho zápas. Bol som na tím nahnevaný, čo som im patrične po zápase dal najavo. Zrazu zdvihol ruku tento tichý chlapec a povedal: „Tréner, chcel by som sa ospravedlniť vám i mojim spoluhráčom. Cítim, že som dnes nehral tak, ako najlepšie viem a už sa to nikdy nestane.“ Taký bol Delonte, vždy na seba tvrdší ako ktokoľvek iný,“ spomína jeho stredoškolský tréner Glen Farello.
Na vysokej škole ako člen tímu Saint Joseph´s University zaznamenával priemer 18,9 bodov a 4,7 asistencií na zápas, čím svojmu tímu pomohol k bilancii 30-2 a účasti medzi ôsmimi najlepšími tímami v USA. Školu však nedokončil, pretože už v roku 2004 si ho v drafte NBA vybrali Boston Celtics v prvom kole z 24. miesta. O štyri roky neskôr už bojoval po boku LeBrona Jamesa v drese Clevelandu Cavaliers. Cavs ovládli základnú časť, no neprešli cez konferenčné finále.
Bipolarita, zbrane a iné problémy
Práve v tom období sa začali objavovať u dovtedy pomerne bezproblémovo pôsobiaceho Westa prvé problémy. V jednom z prípravných zápasov fyzicky zaútočil na rozhodcu, kvôli čomu ho klub poslal na sedenia s psychológom. Diagnóza znela jasne: West trpí bipolárnou poruchou.
Delonte postupne začal odhaľovať svoju minulosť, ktorá mrazila nejedného fanúšika basketbalu. „Keď som bol mladší, neustále som sa pokúšal o samovraždu,“ priznal po rokoch. Podrezával si žily, hltal tabletky, ktorých názvy ani nedokázal vysloviť. A nepotreboval k tomu ani vážnejšie dôvody. Raz sa o samovraždu pokúsil, keď mu otec nechcel kúpiť najnovšie tenisky Air Jordan.
„V podstate som len chcel upútať pozornosť,“ priznával otvorene už ako dospelý. Počas jedného z pobytov v nemocnici po ďalšom neúspešnom pokuse o samovraždu sa rozhodol uzavrieť zmluvu s Bohom. „Povedal som mu, Bože, dostaň ma z tohto a zariaď, aby som bol profesionálnym basketbalistom a ja budem žiť tak, aby som ctil tvoje meno,“ spomína.
Dlhé roky to aj vyzeralo, že West definitívne zahnal svojich démonov, no, ako sám priznáva, celý život je to v jeho prípade ako na hojdačke. Moment, keď stúpanie vystriedal pád, prišiel práve po tom, čo mu diagnostikovali bipolárnu poruchu.
„Tá zlá stránka sa začala opäť ukazovať,“ priznal. „Celý život ma prenasledujú moje sebadeštrukčné sklony.“
Veľa ľudí s ním dokonca začalo sympatizovať, keď zistili, že za jeho zvláštnym správaním je psychická porucha i nie najlepšie detstvo. Pomôcť mu chceli aj spoluhráči. Po jednom z jeho tréningových extempóre za ním do šatne prišiel LeBron James. „Sadol si ku mne v šatni a pol hodinu mi vyjadroval slová podpory. Prebiehal tréning a riskoval, že dostane od kouča trest. Ale on aj tak z tréningu odišiel a robil mi spoločnosť. Potom ma odprevadil dolu schodmi a povedal: D, neviem, kam ideš alebo čo sa chystáš robiť, ale budem tu pre teba, keď sa vrátiš.“ Ani to však nepomohlo. Westov pád bol v plnom prúde.
V septembri 2009 Delonteho zastavila policajná hliadka za nedovolenú zmenu cestného pruhu. Na motorke, ktorú vtedy riadil, našli tri plne nabité zbrane, ktoré nemal v legálnej držbe. West sa priznal k dvom z ôsmich obvinení, ktorým čelil a súd mu udelil trest vo výške ôsmich mesiacov domáceho väzenia a štyridsať hodín verejnoprospešných prác.
Verejná mienka sa razom otočila a to rozhodne basketbalistovi na pohode nepridalo. „Celý čas sa cítite, akoby ste kráčali po škrupinách z vajíčok,“ priznal neskôr. „Snažíte sa dokázať znova a znova, že ste dobrý človek, ale každým krokom je to horšie a horšie.“
„Trvalo to dosť dlho, kým som sám sebe odpustil,“ vravel ešte pred rokom.
Z hviezdy NBA, ktorá zarobila počas rokov na vrchole 16 miliónov dolárov, sa razom stal predavač v obchode s nábytkom. „Opäť som počul ten výsmech z detstva.“
Po čase dostal opäť príležitosť v NBA. Jeho talent bol stále neprehliadnuteľný a keď sčasti vyšumeli prejavy nevôle voči jeho osobe, ozvali sa Dallas Mavericks. Odohral však len pár týždňov, počas ktorých stihol byť dvakrát suspendovaný. Aj Mavs to s ním nakoniec vzdali.
West sa dostal postupom času do značných finančných problémov. Napriek svojmu stavu si našiel druhú manželku a spolu čakali dieťa. Delonte jej sľúbil, že sa o oboch postará a na znak sľubu jej okolo prsta omotal kúsok motúza. „To je všetko, čo si môžem dovoliť, zlatko. Som na mizine, nefunguje nám, ani ohrievač vody, ani môj mozog, ale ľúbim ťa.“
— Delonte West (@dluckyleftywest) June 21, 2015
Tretia, štvrtá šanca. Dokedy?
„Potreboval som čas na to, aby som sa cez všetko preniesol. Už nikto nelpel na tom, čo sa stalo v Clevelande, nikto, iba ja. Potreboval som na to zabudnúť. Potreboval som dospieť,“ začal si uvedomovať v časoch, keď sa opäť začala prejavovať tá lepšia stránka jeho osobnosti.
V januári 2013 mu zazvonil telefón a prišla ponuka opäť hrať profesionálny basketbal. Opäť v Dallase, hoci tentokrát nie za Mavericks, ale za Dallas Legends, „farmársky“ tím klubu NBA. Neukázal sa niekoľko týždňov a keď sa vrátil, nebol psychicky pripravený, vážil o desať kilogramov menej ako normálne a čo i len malá roztržka pri tréningu uňho spustila uragán hnevu.
„Talent v ňom stále bol. To sa nedá poprieť,“ priznával jeden z trénerov, ktorý ho predsa len omilostil a nechal ho za Legends hrať. V snahe získať čo najviac peňazí, aby tak splatil svoje dlhy, West stihol aj krátke pôsobenia vo Venezuele a dvoch čínskych kluboch. Potom sa opäť vrátil k tímu Legends, no prišla vlásočnicová zlomenia ľavej ruky, ktorá v roku 2015 ukončila predčasne jeho sezónu. Hojdačka sa opäť začala prevažovať.
„Ty si Delonte West, však?,“„Býval som. Ten život už teraz nežijem.“
