Bikini fitnesska Martina Bucková: ,,Pre dievčatá je dôležité uvedomiť si, že naše telá fungujú práve na tukoch'' (ROZHOVOR)
Ak sa bavíme o fitness ako o športe, často krát nás napadne Arnold Schwarzenegger. Potom hneď steroidy. Alebo veľkí a prehnane svalnatí muži. No je aj druhá strana mince. Bikini fitnessky väčšinou patria k tomu najkrajšiemu, čo tento šport ponúka. Čo sa deje „za oponou“ a ako vyzerá príprava jedenej zo súťažiacich? Vyspovedali sme Martinu Buckovú.
Maťa, koľko známych sa ťa pýta, prečo cvičíš, chceš mať svaly?
Skôr by som povedala kto sa nepýta. (úsmev) Keďže som celkom sociálne aktívna a rada prezentujem zdravie a fitness lifestyle, dennodenne dostávam dotazy, otázky, ale aj negatívne komenty. To je život. Moja odpoveď je jednoduchá. Chcem byť fit, silná a flexibilná, čo znamená mať určité svalstvo. STRONG IS NEW SEXY.
Kto ťa motivoval do cvičenia?
Písal sa rok 2013 a akurát začínal boom v oblasti bikini fitness,3 na čele s Nikolou Waiterovou. Pamätám sa ako som si do vyhľadávania Google zadala: “Ako sa stať bikini fitnesskou”. (smiech) Samozrejme tieto “detské” naivné sny prešli postupne do reality a na mojej ceste som sa stretla so skvelými ľuďmi. No najväčší motivátor a človek s veľkým “č” je Oli Pohánková, ktorá ma pripravovala na moju prvú súťaž. Ona je najsilnejšia osoba, športovec, žena a priateľ v jednej osobe, ktorú poznám a za veľa vecí jej ďakujem.
Ako dlho musí človek makať, aby dosiahol reálne výsledky na súťaži medzi profi a poloprofi borcami?
Ja sa rada bavím otvorene. Mne trvalo 3 roky, aby som dnes bola tam, kde som. Samozrejme, dá sa to rýchlejšie, to všetci vieme. Ja som touto cestou ísť nechcela. Pravda je, že najväčší progres som spravila posledného polroka práce a v rámci prípravy s Oli. Polroka pravidelných tréningov, varenia si jedla dennodenne, vypočítané kalórie. Jednoducho makačka. Vo fitness máš dve sezóny, jarnú a jesennú. Pokiaľ by som sa mala pripravovať na obe, tak mám zhruba 1-2 mesiace na objem a silu a potom 2 mesiace diéty. Toto je najčastejší scenár ako to “robia” baby. Ja nie, pretože telo si neoddýchne a za 1 mesiac kvalitu neurobíš. Preto sa chystám až na jar, aby som mala celého polroka na progres.
V čom je príprava najnáročnejšia?
Ja osobne neznášam motivačnú vetu: “Všetko je v hlave”. Bohužiaľ, je to tak. Musíš to vnútorne chcieť. Ak chceš niečo, čo si ešte nemal, musíš spraviť niečo, čo si ešte neurobil. Tak to bolo aj u mňa. Tak ako každá baba, aj ja som sa miliónkrát pokúšala schudnúť. Potom som po 4 dňoch “zhrešila” a psychika išla do hája. Kolotoč. Veľmi málo ľudí zvládne prípravu sami. Tých naozaj selfdriven (samo sa motivujúci pozn. red.) je tak 5 %. My ostatní potrebujeme niekoho, kto stojí nad nami a ukáže nám správnu cestu. To je aj moja rada, s parťákom to ide vždy lepšie. Celkovo je príprava náročná. Ako na psychiku, tak aj na telo. Musíš to robiť rozumne. Musíš si nastaviť tréningy tak, aby si stíhal regenerovať. Musíš vedieť svoj bazálny metabolizmus a k tomu prispôsobiť denný príjem kalórií, ktorý po týždňoch postupne znižuješ, keď sa telo adaptuje na záťaž. Je to veda a hra s telom a hlavou. (úsmev) A žiadnych 70% strava. 100% tréning, 100% strava! (úsmev)
Vieme, že si si prešla aj dnes populárnym IIFYM (čo to je čítajte tu). Odporúčaš skúsiť?
Kontroverzná téma. Ja rada skúšam veci na sebe a následne si urobím názor. Po diéte a príprave mi to prišlo ako niečo úžasné. Veď predsa poznám svoje kalórie a keď si tam viem dosadiť snickers, cheesecake či pizzu a stále budem v mojom deficite, nemôžem pribrať nie? (smiech) Z fyziologického hľadiska nie. No z mentálneho je to už niečo iné.
Každý deň som si preto dopriala sladké, slané. Samozrejme som sa to snažila „vopchať“ do môjho bazálneho metabolizmu. Lenže cukor funguje ako droga. Dáte si raz a už je tu obávaná hra s inzulínom. Inzulín je hormón, ktorý má za úlohu vysoký obsah cukru v krvi dostať do normálu. Je to akoby správny kľúč, ktorý otvára bunky tak, aby sa do nich vedela dostať glukóza a z nej sa následne získala potrebná energia. Keď som konzumovala, cukríky, pelendreky pred tréningom, stúpal mi cukor v krvi, a tým moje telo muselo produkovať viac inzulínu, aby vedel ten cukor dostať do buniek.
Nehovorím o tom, že ak ste polroka v diéte a zrazu vám povedia, že veď môžete jesť sladké a cukor, neostane to len pri jednej horálke. A verte mi, nie je to o slabej vôli. V príprave som 13 týždňov vydržala bez „cheatu“ (deň, keď môžem jesť všetko. Pozn. red.). Nakoniec moje bunky už boli tak nasýtené cukrom, že sa samozrejme tento nadbytok začal premieňať a ukladať ako tuk. Naša látková premena je už oddávna nastavená na pomalý nárast inzulínu. Keď konzumujeme zeleninu, oriešky, komplexné sacharidy. Preto tento novodobý štýl je len veľká hra s ľudským telom.
Funguje IIFYM u mužov aj žien rovnako?
Je pre mňa zaujímavé, že IIFYM propagujú najmä muži. Nenašla som nejakú známu fitnessku, ženu, atlétku ktorá by bola vysekaná alebo by súťaž robila týmto štýlom. Nie je to určite preto, že by sme ako ženy mali slabšiu vôľu. Muži majú oveľa vyšší bazálny metabolizmus (cca 3000-3500 kcal) a veľmi ľahko si tam dosadia 2-3 horálky či cheesecake ako baba, ktorá priberá už pri 1500 kalóriách.
IIFYM nadšenci hlásajú balans, ale postupom času aj oni uberajú zo zdravých potravín a čoraz viac si do denného príjmu dosadzujú cukor a sladkosti. Pokiaľ im to tak vyhovuje a baví ich byť závislým od cukru, nech to tak robia. (úsmev) Jediné s čím sa stotožňujem je, že treba jesť vtedy, keď si hladný. Nie vtedy, “keď je čas”. Čiže je jedno či si dáš 7 jedál, raňajky, neraňajky alebo 2 veľké jedlá poobede. Každému vyhovuje niečo iné.
IIFYM je známe svojim cheatdays, keď môžeš jesť aj pizzu so zmrzkou a zajedať koláčom. Reálne sa to neprejaví na forme?
Práveže IIFYM hlása, že nie sú nezdravé potraviny, len menej nutrične hodnotné. (úsmev) A s IIFYM nemáš cheat days ani cheat meals, lebo predsa každý deň môžeš jest čo len chceš. Ak ti to sedí do tvojho kalorického príjmu.
Z druhého hľadiska tu máme Refeed day, ktorý som zaraďovala v príprave aj ja. Kedy som v jeden deň dopĺňala palivo v diéte čisto zo sacharidov, vo výške môjho bazálneho metabolizmu (1800kcal) a tuk som eliminovala skoro na minimum. Pointa toho je naštartovanie už trocha spomaleného metabolizmu v diéte a tým, že znížite tuky, nie je šanca pribrať. Avšak prešla som si aj obdobím, kedy som sa cez týždeň držala a potom v nedeľu jedla piate cez deviate – populárny cheat day.
K otázke či sa to prejaví na forme –závisí. Z jedného alebo dvoch nezdravých jedál nepriberiete, telo nevie pribrať viac ako 200g tuku za deň. Ale keď za jeden deň zjete potom 6000 kcal, zničíte tým celý kalorický deficit, ktorý ste počas týždňa dobrou stravou a tréningami budovali. Takže sa veľmi dopredu neposuniete.
Skúsila si si aj low carb? Ako na to reaguje ženské telo?
Jasné, že áno a teraz sa pomaly k tomu vraciam. Menej sacharidov a viac tukov. Treba správne edukovať, že tuky nás nerobia tučnými. Tučnými nás robí fakt, že naše telo nedokáže spaľovať tuk ako zdroj energie. Je to preto, lebo máme pošramotené hormóny, najmä leptín a inzulín. Tuky, ktoré podporujú správnu funkciu leptínu a zbavia vás chute na sladké, to je to čo by sme mali všetci chcieť. Vajíčka na kvalitnom masle. Avokádo. Oriešky. Tučné syry.
Samozrejme prvé dni sú náročné aj u mňa. Odvykanie si od cukru naozaj bolí, je to ako odvykacia kúra, bolí hlava, ste malátni, niekedy sa trasú ruky. Ale po 4-5 dňoch to odchádza a začínate sa cítiť super, s viac energiou.
Pre dievčatá je dôležité uvedomiť si, že naše telá fungujú práve na tukoch. Vďaka tukom máme menštruáciu, vďaka správnemu balansu hormónov v tele funguje naše telo ako má. Vo všeobecnosti, ak žena uberie z jedálnička sacharidy a nahradí ich práve kvalitnými tukmi, tak začne dosahovať želané výsledky. Sacharidy samozrejme vylúčiť úplne nemusíte, treba len upraviť zdroj a to napríklad sladké zemiaky, hnedá ryža či rôzne klíčky.
Máš nejaký odkaz na záver? Najmä pre naše čitateľky?
Moje 3 tipy, najmä pre dámy: Pridať tuky – vajíčka, syry, maslo, zabudnúť na bežiaci pas 150 minút, skôr sa sústrediť na vyššiu intenzitu a kratší čas 30-40 min a hlavne uvedomiť si, že samotné chudnutie od tréningu až tak nezávisí. Ak sa bavíme o kondícií, zdraví, trénovanosti áno, ale samotný proces chudnutia a tzv. homeostáza organizmu súvisia najmä so stravou. Ak si ľudia myslia, že niečo zjedia a potom to vybehajú, tak takto to nefunguje. Nemôžete telo neustále špiniť zvnútra a dennodenne poškodzovať váš metabolizmus a očakávať, že navonok bude vyzerať dobre. To je ako keď by ste zasadili do kvetináča burinu, hnojili ju lacným hnojivom a očakávali, že vám vyrastie krásna ruža. (úsmev)