Mnohým z vás ešte môže rezonovať ako moderátor z Markízy. To už 10 rokov neplatí. Ján Dubnička patrí medzi manažérmi, podnikateľmi a športovcami medzi rešpektovanú postavu. Pomáha im dosahovať vysoké výkony a pracovať na zmene spôsobu myslenia. Aby boli produktívnejší v práci a mali zo života väčšiu pasiu. Zároveň je aktívny športovec. Jednoduché myšlienky prezradil v krátkom rozhovore aj nám.

Ján ako sa v človeku zrodí myšlienka coachingu?

Nepovedal by som, že sa vo mne zrodil tento typ myšlienky. Skôr zvyknem hovoriť, že som dozrel v kouča. To slovo “dozrel” je v tom celom veľmi dôležité. Celý môj život sa točí okolo komunikácie s ľuďmi. Ľudia vždy radi so mnou komunikovali. Chodili za mnou, sťažovali alebo chválili sa mi. Delili sa o radosť, chceli poradiť, inokedy vypočuť či nakopnúť, posunúť či poznať môj názor.

Bolo len otázkou času, kedy sa začnem zaoberať tým, ako ľuďom nerozdávať len rady, ale ako im pomôcť vidieť jednu a tú istú situáciu a seba v nej, z rôznych uhlov pohľadu. Ako ľuďom ukázať, že všetky odpovede už majú v sebe, že oni sú odborníkmi na svoj život.

Poďme k Tvojej doméne, ako veľmi sa podľa Teba odráža mentálne nastavenie na fyzickom výkone človeka?

Veľmi. Tu existuje absolútne prepojenie. Kvalita nášho života závisí od kvality nášho myslenia. A my máme voľbu mať “kvalitné” a užitočné myšlienky. Hovorím o spôsobe premýšľania o sebe, o svojom živote, o tom, ako si vysvetľujeme životné okolnosti a to, čo sa nám v živote deje. Aký postoj zaujímame k nezdarom a neúspechom, a či ich vôbec tak hodnotíme a nálepkujeme.

zobraziť celú galériu (13 fotiek)

Skús nám to priblížiť na príklade.

Predstavte si premotivovaného tenisového hráča v dôležitom zápase. Pravdepodobne bude chcieť vyhrať. Na tom nie je nič zlé, veď aj o tom je šport. Ale predstavte si, že jeho myseľ je plná jediného príkazu – Musíš vyhrať, musíš vyhrať! Nemôžeš sklamať ľudí. Čo myslíte, v akom mentálnom nastavení bude takýto tenista hrať?

Pravdepodobne sa mu nebude dariť, bude kaziť lopty, bude posudzovať svoj výkon, bude chcieť napraviť chyby, bude z toho nervózny, to spôsobí celkovú strnulosť svalstva, hru si nebude užívať. Dovolil Prvému Ja, čo je posudzovateľ a hodnotiteľ, aby ho chytil do pasce.

A teraz si predstavte toho istého tenistu. Ide do zápasu usmiaty a dobre naladený, lebo sa tak mentálne nastavil. Síce chce vyhrať, ale primárne si to chce užiť, dobre sa cítiť a ukázať to najlepšie. Ak si bude hru užívať, bude sa mu dariť a pravdepodobne bude v stave flow, alebo ak chcete prúdenia. Nechá priestor Druhému Ja, teda svojmu potenciálu. Nechá ho vyniknúť, dovolí mu predviesť sa. Nebude posudzovať každú odohranú loptu. Bude sa sústrediť na tú prichádzajúcu. A ak s niektorým z odpaľov nebude spokojný, nebude ho hodnotiť ako “hrozný” a seba ako hrozného tenistu.

Oddelí jedno od druhého, bude to pre neho len informácia, čo urobí inak, lepšie. Môžeme si zvoliť, ako sa budeme pozerať na vonkajšie udalosti, aký význam im budeme pripisovať a ako na ne budeme mentálne a emocionálne reagovať. Dáva vám to zmysel?

Dáva to zmysel. Nie nadarmo sa hovorí, že zápas sa vyhráva v hlave. Akú jednoduchú techniku odporúčaš pred dôležitým rokovaním či zápasom?

Predstavte si to takto. My ľudia hráme dva typy hier. Vonkajšiu, namierenú proti vonkajšiemu súperovi ako prekonávanie prekážok vo svete okolo nás a vnútornú, namierenú proti prekážkam ako obavy, strach či pochybnosti o sebe. A ja sa snažím ľuďom pomôcť pochopiť, že je dôležité hrať vnútornú hru vedome a ako to robiť. Nie som veľký zástanca zázrakov na počkanie a rýchlych a “zaručene fungujúcich” techník.
Každý človek je iný a na každého z nás, alebo každému z nás funguje niečo iné. Žiadne dva mozgy nie sú rovnaké a každý z nás si konštruuje svoju vlastnú realitu. Moje odporúčanie je jednoduché. Ak sa bavíme o športovcoch, nezameriavať sa iba na to jediné – teda na výhru. Ale skôr na to, ukázať, čo je vo mne to silné a dobré. Zamestnať Prvé Ja a nechať vyniknúť Druhé Ja. A vlastne to isté platí pre každého.

Ak by sme chceli zlepšiť náš mentálny výkon, čo je prvý krok?

V prvom rade si treba priznať, že my všetci disponujeme obrovskými vnútornými zdrojmi. Sme to my, kto sa stavia do cesty ich využitia. Takže to, čo potrebujeme urobiť, je umlčať Prvé Ja, ktoré kritizuje a hodnotí všetko, čo robíme a nechať voľný priestor Druhému Ja. Hrať vnútornú hru vedome.
A ako na to? Svoje výkony nehodnotiť a neposudzovať. Ale začať byť viac pozorovateľom, vnímať to, čo sa deje, ako fakty, ako informáciu a korigovať. Ak niečo funguje, vnímať to a robiť toho viac. A ak pozorovaním zistím, že niečo nefunguje, robiť niečo iné alebo inak.
Druhá dôležitá vec je, zaoberať sa iba tým, na čo máme skutočne vplyv, nie tým, čo ovplyvniť nedokážeme. A po tretie, zotrvávať v prítomnosti, zameriavať pozornosť na to, čo práve robíme, nie na to, čo sa nám nedarilo v minulosti a na to,
o ak sa nám to nepodarí ani v budúcnosti.

Je podľa Teba dôležité, aby mal každý z nás svoju "bútľavú vŕbu"?

Nepotrebujeme bútľavé vŕby. To, že si nás niekto vypočuje a my dáme zo seba von, čo nás trápi, hnevá, bolí, tým sa nič nezmení. Potrebujeme ľudí, ktorí nám pomôžu uvedomiť si, že nemusíme bezmocne sedieť a sledovať, ako jednotlivé udalosti narušujú našu rovnováhu a stabilitu. Že nie sme obete, ale môžeme niečo urobiť, aby sme naštartovali proces zmeny.

Čo hlava a nadváha? Kde začať mentálne, ak chceme dať pár kíl dole?

V prvom rade sa netváriť, že je všetko v pohode a že my sme v pohode. A vlastne že to nie je až také zlé. Na to, aby sme čokoľvek v našom živote mohli zmeniť, potrebujeme si uvedomiť, že to zmenu vyžaduje. A ľudia túto jedinečnú vrodenú vlastnosť majú. Tak smelo do toho a používať ju.

Ty sám máš nejakú rutinu, ktorú dodržuješ a odporúčaš aj nám?

Mám vytvorený osobný štít stability. Ukoval som si ho zo svojich vnútorných, skrytých schopností, silných stránok, jedinečností. Všetkého, čo mi dáva silu a môžem to kedykoľvek použiť. Keď sa mi čokoľvek udeje, v prvom rade si kladiem otázku, ako som k tomu ja prispel a čo mi to chce povedať. A potom hľadám riešenie, čo s tým.

Nehľadám vinníka. Neriešim, prečo práve ja. Hľadám možnosti a riešenia. Som na riešenie zameraný kouč, aj pokiaľ ide o sebakoučovanie. Ale moje denné rutiny sú hlavne športové – fitness, crossfit, behanie. Som stále v pohybe.

Jednoduchá rada, ak chceme hneď dnes začať žiť aktívnejšie a produktívnejšie?

Použijem myšlienku praotca koučovania a autora metódy Inner Game Tima Gallweya, s ktorým som mal tú česť pol roka pracovať. “Keď sa zameriame na to “dobré”, čo nám život prináša, budeme sa menej obávať toho “zlého” a bude sa nám žiť ľahšie.“ Ja k tomu len dodám, zamerajte pozornosť na to, čo sa vám darí, a robte toho viac. Osedlajte si tú vlnu. Zamerajte sa na posilňovanie vašich silných stránok a nie na opravovanie tých slabých.