Kým slovenskí hokejisti pôsobiaci v Európe idú do reprezentácie aj bez zmlúv, Slováci z NHL odmietajú reprezentačné pozvánky rad za radom. Z akého dôvodu je v hokeji oproti iným športom toľko ospravedlneniek?

Komentár Filipa Chudého

Za necelé dva týždne bude mať slovenská hokejová reprezentácia za sebou už prvý zápas na MS, keď vyzveme Taliansko. A kto vie, možno práve tento duel bude pre celý šampionát pre nás aj kľúčový, pretože ...

Pretože tí slovenskí hokejisti, ktorí by mali urobiť rozdiel medzi (pod)priemerným mužstvom a tým, ktorý by nemal mať problém aspoň reálne zabojovať o hornú osmičku, tí sa reprezentácii otočili do týchto chvíľ do jedného chrbtom!

Ak by išlo všetko s kostolným poriadkom, aktuálne by sme mohli počítať pre MS už ôsmimi hráčmi z NHL, pretože presne taký počet hráčov v čase písania týchto riadkov už má po sezóne. Dokonca je reálne, že ďalší traja budú voľní už v noci z nedele na pondelok. Teoreticky teda až polovica slovenskej reprezentácie mohla byť z NHL, ale dosť bolo snívania za dávnymi časmi.

Návrat do krutej reality je proste taký, že aj tí, čo by mohli prísť, sa na reprezentáciu vykašlali. Pritom len minimum z nich má na to akceptovateľné dôvody. Už tradične tu máme hypochondrov, no novou hlavnou módou je to, hráči nejdú na MS kvôli tomu, že nemajú zmluvu. Vraj by sa mohli zraniť, čoho sa boja...

No podobne sú na tom aj viacerí slovenskí hokejisti hrajúci v Európe, lenže tí prakticky do jedného s radosťou naklusali. Oni sa akože nemôžu zraniť? Môžu, lenže reprezentácia pre nich asi niečo znamená, keď aj takéto riziko s radosťou podstúpia. Chlapci zo zámoria asi evidentne zabúdajú na to, kde sa naučili hrať hokej, keď nevedia na oplátku obetovať dva, možno tri týždne ročne zo svojho času. Oproti reprezentáciám v iných športoch je to pritom smiešny čas, keďže tam sa počíta pre najlepších pôsobenie v národnom tíme počas roka na mesiace. No aj tak je záujem oproti hokeju mnohonásobne väčší.

Napríklad tento týždeň bola donominovaná do reprezentácie na zápas s Holandskom Daniela Hantuchová. Tá pritom už na víkend mala dohodnuté obchodné aktivity a prichystanú oslavu narodenín (Daniela, všetko najlepšie k dnešným narodeninám!), pričom sa nachádzala v zahraničí. Na celú tenisovú reprezentáciu sa mohla za týchto okolností vykašľať. No aj tak prišla! Dá sa nájsť milión výhovoriek, ale ten kto chce, ten proste nájde cestu na prvý spoj!

Preto mediálne vyjadrenie nového prezidenta SZĽH Martina Kohúta z tohto týždňa, že po jeho nástupe už nie je rozpor medzi hráčmi NHL a zväzom, či ísť do reprezentácie alebo nie, vyznieva pomaly ako smiech cez slzy. Veď aj počas bojkotu bola dochádza lepšia! Nikoho netrápi, či medzi sebou komunikujú zväz a hráči s úsmevom na perách alebo chladne, každého zaujíma len výsledok, pričom ten je do týchto chvíľ pred MS 2017 nulový! Napr. vo futbale zväz a (vybraní) hráči nemajú medzi sebou práve idylické vzťahy, ale tí hráči aj tak reprezentovať idú vždy.

Ešteže išli všetci pozvaní slovenskí hokejisti do jedného na začiatku sezóny hrať Svetový pohár, kde reprezentovali maximálne zisky NHL a tým aj svoje peňaženky. Toto nemalo s reprezentáciou Slovenska nič spoločné! Tam sa nebáli, že sa zrania? Ako je možné, že keď si našli dva-tri týždne čas pred začiatkom klubovej sezóny, nenájdu si presne rovnaký aj po jej konci? Navyše teraz by ho obetovali Slovenku a nie zarábaniu NHL.

Pred pár týždňami bola slovenská hokejová verejnosť zhrozená z toho, že NHL neuvoľní svojich hráčov na ZOH do Pjongčangu. Vraj je to nespravodlivé pre naše hokejové hviezdy. No keď sa na to teraz pozrieme v spojitosti so všetkými súvislosťami zo slovenského pohľadu, má vôbec ten, kto odmietne reprezentovať morálne právo ísť na vrchol štvorročného obdobia?