Slovenská hokejová reprezentácia uhrala na MS taký výsledok, akú prácu odvádzajú kompetentní. Teraz sa síce vymení náplasť, ale rana bude hnisať aj naďalej...

Komentár Filipa Chudého

Skončilo sa slovenské trápenie na tohtoročných MS v hokeji, ktorých jediným pozitívom je v tejto chvíli to, že už pre nás nepokračujú. Kto by chcel trpieť viac, ten si môže pustiť nejaký záznam nášho zápasu, možnosť priameho sledovania už, našťastie, nie je!

Tabuľkovo najhorší výsledok Slovenska na MS je odzrkadlením dlhodobej katastrofálnej práce v slovenskom hokeji, ktorá sa začala prvými kompetentnými po osamostatnení, ktorí to dovolili, resp. zrušili centrá prípravy mládeže, čiže to, z čoho vznikli všetci tí dobrí hráči minulosti. Pokračovali v tom „širokí“ chlapci a na toto „veľdielo“ nadväzuje aj nová funkcionárska krv v slovenskom hokeji.

Netreba nadávať súčasnému tímu, hoci všetci v ňom robili chyby. Práve naopak, treba oceniť, že išli s vlastnou kožou na bitúnok. Inak to vlastne ani skončiť nemohlo, pretože toľko polien, čo sa pohádzalo našej reprezentácii pod nohy pred týmito MS, to hokejový svet jakživ nevidel. A pritom ich hádzali hlave tí, čo sa mali postarať o dôstojnejšie, možno až štvrťfinálové vystúpenie. Jedine Andrej Sekera z tejto skupiny morálne nesklamal, pretože tomu sa dá aj vzhľadom na minulosť veriť, že by prišiel.

Roky sa hovorí, že treba v slovenskom hokeji niečo zmeniť, dokonca tieto slová používa aj po takmer roku vo funkcii nový prezident SZĽH Martin Kohút. Ale to sú len pekné frázy na odpútanie pozornosti. Ak by bola ochota niečo zmeniť, už by sa to zmenilo dávno! Hoci tu treba dodať, že to nie je iba otázka na zväz. Dokým sa nezmení myslenie vo vyšších sférach, budú všetky kroky na nižších poschodiach pripomínať len prelepovanie náplastí nad hnisajúcou ranou.

Teraz sa síce vymení celý realizačný tím, ale to je nie je riešenie, ktoré by malo pomôcť. To bude len tá nová náplasť. Hráči totiž budú tí istí, s tými istými nedostatkami, resp. výhovorkami. Súčasný výber mal síce na viac, ale nevedel pracovať pod tlakom, ktorý ho ugniavil. Vzhľadom na tieto okolnosti bolo meno trénera a manažéra úplne bezpredmetné. Sú oveľa väčší vinníci tohto neúspechu ako Cíger a Švehla. Prví ich budú odvolávať, druhí sa vyškierať kdesi na pláži a tretích budeme voliť...

Ako slovenský hokej nedokázal využiť pred 15 rokmi svoj najväčší úspech, tak mu nepomôže ani jeden z najväčších neúspechov, pretože by bolo naivné si myslieť, že zopár zlých zápasov na MS s kompetentnými v tomto štáte pohne. Za dva-tri dni sa už aj zabudne, že nejaké MS vôbec boli, ľudí začnú zaujímať vlastné problémy. Až keď sa zmení niečo v celej slovenskej spoločnosti, až potom môžu športu naklonení Slováci dúfať, že bude naozaj lepšie.