Ronaldo napísal list, v ktorom opísal najkrajší okamih kariéry a ťažké začiatky v Portugalsku
S klubovým futbalom začal ako sedemročný. Dovtedy hrával futbal s kamarátmi na chodníku. Na ulici s loptou ho bolo vídať dennodenne. Nevynechal ani jeden deň a hra mu robila obrovskú radosť. Jeho otec ako kustód tímu CF Andorinha ho preto vzal do mládežníckeho tímu.
Mladý Cristiano Ronaldo Dos Santos Aveiro tov začiatkoch nemal ľahké. Pravidlám vôbec nerozumel, no hru miloval. Jeho otec nechýbal ani na jednom zápase. Mama so sestrami však záujem o futbal vôbec neprejavovali.
Otec ho doma vždy chválil: ,,Cristiano dal gól! Cristiano dnes strelil dva góly!'' a jediné, čo malý futbalista počul zo strany svojej mamy a sestier bolo nezainteresované „ó, skvelé!“ alebo „to je skutočne super, Cris.“
„V jeden večer otec prišiel domov a povedal „Cristiano dnes trikrát skóroval! Bol neuveriteľný! Musíte sa na neho prísť pozrieť!,“ opisuje hviezda Realu Madrid snahu jeho otca priviesť zvyšok rodiny na jeho zápasy. Na tribúne ale stále vídal len otca. Až sa raz dočkal. Počas rozcvičky sa pozrel na tribúnu a vedľa otca stála jeho mama a sestry.
„Vyzerali tak, že nikdy predtým na futbale neboli. Ale boli tam. A to bolo jediné, čo ma zaujímalo. Cítil som sa skvelo. Veľa to pre mňa znamenalo. Život na Madeire nebol ľahký, hral som v akýchkoľvek topánkach, ktoré mi dal môj bratranec. No keď ste dieťa, nestaráte sa o peniaze, staráte sa o určitý pocit. A v ten deň som ho mal. Bol som hrdý a silný. Cítil som sa chránený a milovaný. V Portugalsku to voláme ‚menino querido da família,‘“ píše svoj príbeh 32-ročný Portugalčan pre theplayerstribune.com.
Toto obdobie ale trvalo krátko. V jedenástich rokoch putoval do akadémie Sportingu Lisabon. Po príchode plakal každý deň za domovom, chýbala mu rodina, kultúra, priatelia. No vedel, že je to príležitosť, ako si môže splniť svoj sen. Futbal ho tam udržal. „Pamätám si, ako som raz počul od ostatných deciek na ihrisku „Videl si, čo spravil? Ten chlapec je zviera. A taktiež som počul hovoriť trénerov: ,,Áno, ale je škoda, že je taký útly.“
Tieto slová v ňom odštartovali túžbu po dokonalosti. Zanechal detské spôsoby a jeho jediným cieľom bolo stať sa raz najlepším na svete. Každú noc chodil tajne do posilňovne, neustále pracoval na svojej fyzickej kondícii a postupne začal naberať na sile. „Neviem odkiaľ sa bral ten pocit. Bolo to vo mne. Je to ako keby ste boli hladní a nikdy ste sa toho nemohli zbaviť. Keď prehráte, hladujete a keď vyhráte, tak stále hladujete, len ste si dali pár omrviniek.“
Každý deň bez prestávky tvrdo pracoval a po pár rokoch s posilneným sebavedomím hlásal, že raz bude najlepší na svete. Všetci sa mu smiali. No o dva roky, ako 17-ročný, odštartoval svoju profesionálnu kariéru v Sportingu. Jeho mama zahorela vášňou pre futbal a pri jeho vystúpeniach na trávniku bola vždy natoľko nervózna, že niekoľkokrát omdlela a lekári jej v dňoch zápasov predpisovali sedatíva.
To ani zďaleka nebolo všetko. Cristiano Ronaldo sníval v omnoho väčších rozmeroch. Obdivoval hru Manchestru United v Premier League a bol ohúrený atmosférou zanietených fanúšikov na anglických štadiónoch. Prišla premiéra na Old Trafforde či zisk premiérového triumfu v Lige majstrov. „Bol to ohromujúci pocit, no moje sny narastali. Veď o tom naše sny sú, no nie?“ Chcel novú výzvu. Rozhodol sa pre Real Madrid a mal jediný cieľ – vyhrať s Madridom všetky trofeje, popritom zlomiť klubové rekordy a stať sa tímovou legendou.
S odstupom času sa ale pre neho mnohé veci zmenili. S kráľovským veľkoklubom síce získal množstvo trofejí i individuálnych ocenení, no postupne začal bažiť po iných pocitoch, než len po zbieraní úspechov.
„Ak v Madride nevyhráte všetko, ostatní to považujú za neúspech. To sú vysoké očakávania. A mojou prácou je ich napĺňať. No keď sa stanete otcom, zažívate úplne iné pocity. Pocit, ktorý sa nedá ani len opísať. To je to, prečo je moje pôsobenie v Madride špeciálne. Som futbalista, áno, ale som už aj otec,“ vyznáva sa pre The Players Tribune najväčšia hviezda Realu Madrid.
Cristiano Ronaldo získal množstvo trofejí a ocenení. No jeden jeho úspech podľa jeho slov prevyšuje všetky ostatné: „Bol to moment na ihrisku po výhre finále Ligy majstrov v Cardiffe. Prepísali sme vtedy históriu. Keď som bol po záverečnom hvizde na ihrisku, myslel som si, že som poslal svetu jasný odkaz. No keď prišiel môj syn na trávnik a začal so mnou oslavovať... Všetky emócie sa zmenili. Ide o toľko emócií v jeden okamih. Nedá sa to opísať slovami. Viem to prirovnať azda len k momentu, keď som sa rozcvičoval na Madeire a v dave som videl svoju mamu so sestrami,“ detailne opisuje svoje pocity o najkrajšom okamihu svojej kariéry a dodáva:
„Keď sme sa vrátili na Bernabeu, Cristiano junior a Marcelito sa spolu hrali pred všetkými fanúšikmi. Bolo to iné, ako keď som sa ja v jeho veku naháňal po uliciach s loptou, no verím, že pocit môjho syna bol rovnaký, aký som vtedy prežíval ja. Menino querido da família. Možno mi už rozumiete – moja misia je stále rovnaká. Pokračovať v lámaní rekordov v Madride a vyhrávať s ním toľko trofejí, koľko to len bude možné. To je pre mňa prirodzené. Ale čo pre mňa za čas strávený v Madride znamená najviac je to, keď budem ako 95-ročný hovoriť svojim vnúčatám o pocite, keď som po trávniku chodil ako šampión ruka v ruke s mojím synom. A dúfam, že to zažijem znovu,“ uzavrel Cristiano Ronaldo svoje rozprávanie pre theplayerstribune.com.