Strelkyňa Zuzana Rehák – Štefečeková: Zabezpečený majster sveta je mýtus
Niet úspešnejšej slovenskej strelkyne ako Zuzany Rehák-Štefečekovej. Reprezentantka Slovenka, ktorá uspela na majstrovstvách sveta aj na Olympiáde, vyvracia mýty, ktoré kolujú o svetových šampiónoch.
Čo by ste označili za vrchol vašej športovej kariéry?
Pevne verím, že ešte nejaký vrchol mojej športovej kariéry ma stále len čaká (úsmev). Ale keď sa pozrieme do minulosti, tak za vrchol svojej doterajšej kariéry považujem strieborné medaily z OH, či už z Pekingu alebo z Londýna.
Ako by ste porovnali Olympiádu s majstrovstvami sveta?
Z hľadiska verejného tlaku je to neporovnateľné, pretože kedy a kde máme v tom roku MS vedia ľudia mne blízki a ľudia v mojom okolí, ktorí sa spýtajú alebo ktorí sa o streľbu ako takú zaujímajú. No v čase OH sa o streľbu zaujímajú všetci, ktorí predtým o nej ani nepočuli alebo o nej počujú pravidelne každé štyri roky. Čo sa týka samotných pretekov, tam veľký rozdiel nie je, pretože stretávajú sa tam najlepší športovci z celého sveta a ja osobné súťažím s terčmi a nie so súpermi.
Čo pre vás znamená fenomén majstra sveta?
Osobne – asi vás nepoteším, ale je to sláva toho jedného dňa a na druhý deň treba pracovať nanovo. Áno, už mi nikto ten titul nikdy nevezme, v roku 2010 som tam zapísaná ja, ale nič závažné to so životom športovca neurobí, teda s mojím určite nie.
Je podľa vás majster sveta akýmsi hodnotovým modelom v rámci spoločnosti?
Ja osobne to takto nevnímam a neviem či niektorí športovci áno. Samozrejme, spoločnosť ako taká sa teší, že máme majstra sveta (aj keď o 90% majstrov sveta spoločnosť ani nevie), ale veľmi rýchlo sa na to aj zabúda, ale tiež samozrejme závisí o aký šport ide. To, že sme boli majstrami sveta v hokeji, si národ bude ešte dlho pamätať.
Zmenil sa vám život po zisku zlatej medaily zo šampionátu?
Nie. Samozrejme, krátko po šampionáte boli veľké oslavy a ovácie, ľudia to približne týždeň vnímali, ale potom to už nikto neriešil. Áno, veľmi ma teší, že som dosiahla takúto métu, že som aj majsterka sveta, v streleckom svete to veľa znamená, ale neviem ako ostatné strelkyne, ja vôbec nemám žiadne štatistiky ani Vám neviem povedať, kto kedy svet vyhral. Je to skôr prestíž v streleckom svete ako v našej spoločnosti.
Je mýtom fakt, že je športovec po triumfe na MS finančne zabezpečený?
Naozaj , je to veľký mýtus. Všetko závisí opäť od športu, no u nás to tak vôbec nefunguje. Samozrejme, na koncoročných odmenách sa to prejaví, ale určite to nefunguje tak, že po zisku titulu z majstrovstiev sveta môžem skončiť so športom, ísť na dôchodok a do smrti sa bude štát alebo ktokoľvek iný o mňa finančne starať. (úsmev)
Ako sa vám darilo alebo darí vyrovnávať s tlakom verejnosti, médií či sponzorov?
Veľmi ťažko, hlavne pred olympijskými hrami v Londýne, kde bol enormný tlak, nielen médií, ale aj celkovej verejnosti. Samozrejme, tlak som si vytvárala aj sama na seba. Niekoľko týždňov pred OH som si naplánovala tak, aby som sa čo najmenej stretávala s ľuďmi, najbližších som prosila aby sa so mnou rozprávali o všetkom inom len nie o OH. Veľmi mi pomohlo, že som mala na Olympiáde rodinu a priateľov, ktorí ma veľmi povzbudzovali v tom, že akokoľvek to dopadne, budú ma stále rovnako ľúbiť.
Snažíte sa byť vzorom mladším ročníkom, inšpirovať, poradiť?
Byť vzorom sa človek nerozhodne byť, vzorom sa človek stáva kvôli tej druhej strane, tej ktorá ho obdivuje. Chodievam na besedy do škôl, keď ma pozvú, chcem aby deti poznali čo všetko so sebou prináša život vrcholového športovca. Je to nielen o odriekaní (na ktoré sa všetci pýtajú) a tvrdom trénovaní, ale aj o tom čo všetko krásne šport so sebou prináša, o priateľstvách, nových krajinách a kultúrach.
Čo podľa vás musí spĺňať človek, ktorý to chce vo svojom odvetví dotiahnuť na vrchol?
Talent od Boha, ten je veľkou pomocou. Tréning potom ide trošku jednoduchšie. Zápal pre to, čo robí, pretože dokáže prekonať ťažšie obdobia. Lásku pre to, čo robí. A trpezlivosť – ono to totiž nejaký čas trvá, kým sa úspech dostaví.
Kedy ste začínali so športovou kariérou? Aké boli vaše sny a ciele?
Prvýkrát som stála na lyžiach ako tri a pol ročná, čiže to bol asi môj prvý šport, potom nasledoval tenis, volejbal a až neskôr streľba, ktorej sa venujem od svojich dvanástich rokov. Robila som a robím ten šport, pretože mi učaroval a zaľúbila som sa do toho celého, čo to prináša. Na každý jeden pretek športovec vstáva ráno a chce byť večer víťazom. Tak isto to bolo a je aj so mnou. Najprv na Slovensku a potom aj vo svete. Určite som v dvanástich rokoch s puškou v ruke nesnívala o Olympiáde, to prišlo všetko časom.
Kto vás počas kariéry najviac ovplyvnil a posunul vpred?
Určite to bol môj tréner Branislav Slamka, s ktorým trénujem od úplného začiatku, strávili sme spolu neskutočne veľa času a pozná ma počas súťažných dní asi najlepšie, už ráno na raňajkách pri pohľade na mňa vie, cca odhadnúť aký deň nás čaká.
Myslíte si, že by si vaše športové odvetvie zaslúžilo väčšiu pozornosť?
Osobne si myslím, že pozornosti máme dosť, streľba sa stala jedným z najsledovanejších športov na OH aj na Slovensku. Čo by som uvítala je, aby bolo v slovenskej televízii k dispozícii viac prenosov zo športových podujatí. Napríklad, minulý rok som získala bronz z majstrovstiev sveta v Rusku, ale v žiadnej televízii u nás nebol pustený ani len záznam. Práve toto je možno škoda. Tu ale ani tak nejde o streľbu. Myslím si, že v tomto ohľade by nám vzorom mohla byť Česká republika.
Aké sú podľa vás najväčšie problémy súčasného slovenského športu?
Toto je veľmi obľúbená téma slovenského športu, najväčším problémom ostávajú financie. Nielen financie pre vrcholových športovcov, ale hlavne pre tých najmenších, začínajúcich. Je určite veľa talentov, ktoré zlyhali na tom, že rodičia nemajú dostatok finančných prostriedkov a nemohli ďalej pokračovať, čo je určite škoda. Ďalšou vecou je organizácia jednotlivých športov, krúžky, motivácia detí k športu. Je potrebné urobiť šport pre najmenších čo najatraktívnejší a najzaujímavejší.
Čo by ste odkázali mladým športovcom, ktorí by chceli byť jedného dňa úspešní?
Hlavné je, aby všetko to, čo robia, robili s láskou. Pretože bez lásky to nejde a keď náhodou áno, tak len veľmi ťažko.
Ktorý svetový šampión je podľa vás naozaj vplyvnou osobnosťou?
Podľa môjho názoru ich je veľa. Či už bežec Usain Bolt alebo plavec Michael Phelps. Najdôležitejšie je, ako ten svoj titul prenesú na ďalších. Ak si ho užívajú len pre seba, pre svoju slávu, nie je to to, čo by to byť malo. Pokiaľ sa však dokážu rozdať mladým, ďalším športovcom a dať človeku nejakú radu, vtedy má ten titul z majstrovstiev sveta skutočný zmysel.
Ktoré športy na Slovensku sú podľa vás najvplyvnejšie a prečo?
Jednoduchá odpoveď – futbal a hokej. Áno, to je možno to, čo ma mrzí. Slovenská verejnosť vie viac o ôsmej lige vo futbale ako o majstrovstvách sveta v športovej streľbe či ostatných športových odvetviach, ktoré sú menej obľúbené.
Medailón
Zuzana Rehák – Štefečeková je slovenská športová strelkyňa, ktorá sa narodila 15.januára 1984 v meste Nitra. Majsterkou sveta vo svojej disciplíne sa stala v roku 2010 v Mníchove, v Nemecku. Medzi najväčšie úspechy Rehák – Štefečekovej patria strieborné medaily z Olympijských hier v Pekingu 2008 a v Londýne 2012. Dlhoročným trénerom tejto strelkyne je Branislav Slamka.