V novembri 1974 sa v Dubnici nad Váhom narodil Pavol Demitra. Netrvalo dlho a zaradil sa medzi najzaujímavejších a najobľúbenejších predstaviteľov svetovej hokejovej scény.

Cesta do NHL

Pravdupovediac, pre hollywoodskych scenáristov by bol úvod kariéry tohto slovenského velikána dosť nezaujímavý. Bol typický chalan, ktorý odjakživa miloval šport a oproti ostatným v ňom výrazne vynikal. Jeho postup z mládežníckych tímov do Spartaku Dubnica v roku 1991 je teda veľmi logický a pochopiteľný. Rovnako tak možno chápať aj jeho účasť na drafte NHL. V roku 1993 si ho v deviatom kole z celkového 227. miesta vybral nový tím Ottawa Senators.

Nasledovali štyri roky, počas ktorých by už dubnický rodák obstál ako pravý filmový hrdina. Chuť ambicióznych senátorov sa pretavila v nelogický krok s týmto talentom dlhodobo nepracovať. Chceli mať „hviezdu za jednu noc“. A tak tento mladík neustále striedal dres Senators s uniformou Prince Edward Island Predator z AHL. V tomto čase získal aj pár reprezentačných skúseností, pri prvých výstupoch Slovákov medzi svetovou elitou. Vo Viedni (1995) raz skóroval, no na Svetovom pohári o rok na to sa vôbec nepresadil.

Demitrovo blues

Zmena k lepšiemu sa začala ukazovať v roku 1996. Demitra najprv prišiel na Slovensko, kde za svoju milovanú Duklu Trenčín odohral jeden zápas. Jeho ďalšie kroky však viedli späť do NHL, tento krát do St. Louis Blues. Tu odohral iba osem zápasov a bol odoslaný do IHL. Najprv sa presadzoval na hokejovo netypickom mieste – Las Vegas za miestnych Thunder, aby následne putoval do Grand Rapids Griffins. Práve tieto výkony v IHL ho katapultovali do základnej zostavy Blues.

V sezóne 1997/98 už od začiatku pravidelne nastupoval. Svojimi 52 bodmi v 61 zápasoch príjemne prekvapil. Navyše, všetci spoluhráči, ktorý sa s ním predstavili v útoku mu vždy sedeli. Našiel fantastických spojencov v podobe slovenskej légie Michala Handzuša a Ľuboša Bartečka. Po ich odchodoch to boli Keith Tkachuk, Scott Mellanby, či Scott Young. So všetkými predvádzal „Demo“ dokonalé hokejové umenie. Bluesmanom však chýbal veľmi dlho kvalitný brankár. A to ich aj pripravilo o mnoho víťazstiev. Možno povedať, že St. Louis Blues na prelome tisícročí pripomínalo súčasný San Jose Sharks. Skvelé individuality, stabilné výkony, žiaden Stanley Cup. Demitra sa však v tomto období zaradil medzi najväčšie hviezdy NHL. Body mu pribúdali neskutočnou rýchlosťou.

Hokejové putovanie, očistec a vykúpenie

V sezóne 2004/05 vypukol štrajk v NHL a najslávnejší Dubničan zamieril na milované Slovensko, kde sa rozhodol stráviť celé obdobie lockoutu. Vytvoril rekord ligy v bodoch a prihrávkach – a to hovorí vlastne za všetko. Veľký návrat zažil v drese L.A. Kings. Kde opäť dosiahol bod na zápas. Ďalšie dva roky v Minnesote Wild možno označiť za veľmi solídne, no pre slovenský hokej aj kľúčové. Po jeho boku sa totiž Marián Gáborík skutočne vyšvihol a zažil fantastické roky.

Pred sezónou 2008/09 zmenil pôsobisko opäť, odišiel do Vancouveru Canucks. Cítil, že je to miesto, v ktorom má konečne šancu na zisk vytúženého Stanleyho pohára. Veľmi si však „nesadol“ s trénerom Alainom Vigneaultom, ktorý ho vždy rád obral o príležitosť byť dôležitou súčasťou celku. Nasledoval odchod do KHL. V Lokomotive Jaroslavľ vytvoril niekoľko ofenzívnych rekordov celej ligy a mužstvo navyše získalo titul. Konečne sa cítil ako dôležitý člen niečoho veľkého.

Reprezentačný boj

Po výstupe na svetovom pohári 1996 sa Demitra z reprezentácie takmer vyparil. Veľké nadšenie ho však pochytilo pred olympiádou v Salt Lake City (2002). To však ešte nevedel, že sa chystá na jednu z najväčších blamáží slovenskej hokejovej reprezentácie. Pochytil sa so svojím zamestnávateľom zo St. Louis, ktorý mu zakázal štart, no ani to neodvrátilo katastrofu. Chuť si výrazne vylepšil v roku 2003 vo Fínsku, odkiaľ si priviezol bronzovú medailu a strelil dnes už legendárny gól Čechovi Tomášovi Vokounovi v rozhodujúcom zápase o tretie miesto. Nasledovalo niekoľko ďalších reprezentačných štartov bez výraznejšieho úspechu. Možno spomenúť akurát štvrté miesto z MS 2004 v Česku a piate miesto na Olympiáde v Turíne (2006).

Najväčší úspech však prišiel až v roku 2010. Do Vancouveru, ktorý ho doslova odhadzoval, Demitra niesol Slovenskú zástavu ako najproduktívnejší hráč celého turnaja. V nešťastnom boji o tretie miesto s Fínmi sme však podľahli. Štvrtá priečka je aj tak dodnes najlepší výsledok reprezentácie na olympiáde.

Nepodarené majstrovstvá, nová misia a krutá rozlúčka

Po úspešnom angažmán v Jaroslavľi sa na MS pred domácim publikom skutočne tešil. Veril v senzačný úspech. Bohužiaľ, na hokejkách našich chlapcov aj slovenského kapitána očividne príliš ležala tá ťarcha, s ktorou sa nevedeli popasovať. Slávny hokejista oznámil, že toto bude jeho posledné reprezentačné vystúpenie už pred začiatkom turnaja. Napriek nešťastnému desiatemu miestu tak aj urobil. Svoje slzami zaliate oči však upieral k budúcnosti. K poslednému roku v KHL. Túžil obhájiť titul. Zveril sa, že po skončení sezóny príde späť do Trenčína a bude pomáhať vychovávať nové talenty. Jeho odhodlaný pohľad prekypoval nádejou v úspech novej misie. Bol presvedčený o tom, že pomaly končí jedno životné obdobie a začne iné. Medzičasom ho jeho dobrý kamarát Ľubo Višňovský poprosil o to, aby sa stal svedkom na jeho svadbe. Viera v lepšie dni možno aspoň trochu zahojila rany z úmrtia jeho malého syna Tobiasa v roku 2005 (po štyroch dňoch kvôli zlým dýchacím cestám). To však ale nikto netušil, že tú najkrutejšiu rozlúčku si veľký Demo nechal na 7. septembra 2011. Obhajcovia titulu KHL leteli na svoj prvý zápas do Minska, no lietadlo sa zrútilo. V tej chvíli svet prišiel o 44 ľudí. Celý hokejový tím umrel v troskách potopených vo Volge. Na Slovensku sa čas zastavil, no nebolo ho možné vrátiť späť.

Odkaz tohto hokejistu najlepšie dokumentuje príhoda z roku 1999. Posledný zápas ročníka hrali Blues na ľade L.A. Kings. Králi sa rozhodli na posledné sekundy stiahnuť brankára. Demitrovi stačil jeden bod na finančnú prémiu. Jeho spoluhráčovi Youngovi zase gól. Hráč s číslom 38 sa rútil na prázdnu bránu za svojou prémiou, no v tom nečakane prihral Youngovi, ktorý bol veľkorysosťou spoluhráča tak prekvapený, že celú akciu pokazil. Dodajme, že o pár sekúnd na to neuznali gól Ľubošovi Bartečkovi, na ktorý prihrával práve Demitra. Za človeka hovoria najlepšie jeho skutky. Ak by sme mali zo života tohto slovenského velikána vybrať jeden, tak jednoznačne tento.