Bratislava 19. januára (TASR) – Šimon Bujna patrí k ojedinelým zjavom slovenskej atletiky. Hoci sa začal tomuto športu venovať len pred necelými dvomi rokmi, razom sa zaradil medzi najrýchlejších šprintérov pod Tatrami. K atletike ho priviedla náhoda.

„Celé sa to odohralo pred necelými dvoma rokmi na Fakulte telesnej výchovy a športu, kde ešte aj dnes študujem. V tom čase tam doktorandi robili výskum, v rámci ktorého testovali študentov v rýchlosti pri behu na 50 metrov. Keďže som mal v porovnaní s ostatnými oveľa lepší čas, odporučili mi, aby som skúsil atletiku. Videli vo mne potenciál. Krátko na to som sa dostal k trénerke Dane Horskej, ktorá to vnímala rovnako, bola zo mňa nadšená. Nepopieram, možno bola aj trochu prekvapená z toho, aký rýchly futbalista sa u nej ukázal. Na druhej strane, poznala príbeh Jána Volka, ktorý sa taktiež pred atletickou kariérou venoval futbalu, čiže tým pádom bola zrejme aj pripravená na to, že niečo také sa môže stať,“ rozhovoril sa v štúdiu TABLET.TV 23-ročný šprintér, ktorý sa len za šesť týždňov pod vedením Horskej stal majstrom Slovensku v behu na 200 metrov.

Zaujímavosťou je, že Šimon presedlal na atletiku z futbalu, ktorému sa predtým venoval takmer 15 rokov „Dá sa povedať, že hneď od prvého momentu, ako som s atletikou začal, som zistil, že v tomto športe mám väčšiu šancu i potenciál a že ma to zároveň omnoho viac baví,“ pokračoval Bujna, ktorého rozhodnutie zaskočilo jeho dovtedajších spoluhráčov z treťoligovej Ivanky pri Dunaji. „Áno, boli prekvapení, pretože v poslednom čase sa mi na zelených trávnikoch celkom darilo. Aj som strelil zopár gólov. No postupom času, keď sa mi začalo solídne dariť i na šprintérskych ováloch, tak ma čoraz viac podporovali a zároveň aj sami uznali, že som sa rozhodol správne.“

Osobný rekord rodáka z bratislavských Vajnôr na stometrovej trati má hodnotu 10,42 sekundy. Raz by chcel pokoriť magickú desaťsekundovú hranicu. "Musím sa priznať, že aj to je jeden z mojich snov. Vlastne nielen môj, veď o časoch na tejto úrovni snívajú všetci atléti na svete, ktorí sa najkratším šprintom venujú. A ak sa mi to raz podarí, potom budem môcť hovoriť o príbehu ako z rozprávky,“ zasníval sa Bujna.

V súčasnosti je pod Tatrami najrýchlejším mužom Ján Volko, ktorý sa paradoxne v mladosti taktiež venoval futbalu. Bujna s ním v doterajšej krátkej atletickej kariére absolvoval už nejedny preteky, pričom nie raz mu riadne dýchal na chrbát. „Vzťah medzi nami je úplne normálny, nepanuje medzi nami žiadna nenávisť alebo niečo iné, prečo by sme sa nekamarátili. Vždy keď sa stretneme, pozdravíme sa a prehodíme spolu pár slov. Samozrejme, existuje medzi nami určitá rivalita, teda aspoň ja to tak vnímam. Veď povedzme si na rovinu, kto by nechcel poraziť najrýchlejšieho Slováka súčasnosti,“ prezradil Bujna.

Začiatkom marca sa v Glasgowe uskutočnia 35. halové majstrovstvá Európy. V štartovom poli nebude chýbať ani Bujna, ktorý limit na kontinentálny šampionát v behu na 60 m splnil už dávnejšie. „S mojim súčasným trénerom Radoslavom Ivanom si zatiaľ nejaké veľké ciele nedávame, stále totiž nevieme, čo konkrétnejšie sa dá odo mňa očakávať. Určite by som však chcel minimálne potvrdiť môj osobný rekord na 60-metrovej trati z vlaňajších halových majstrovstiev Slovenska (6:68 s, pozn. red.). Ak by sa mi to podarilo, uvidíme, na čo to bude na kontinentálnom šampionáte stačiť,“ uzavrel Bujna.