Málokto si to uvedomuje, ale najväčší úspech v histórii samostatného slovenského futbalu by sa nezrodil bez cudzej pomoci. Na MS 2010 sme začínali proti papierovému outsiderovi turnaja z Nového Zélandu. Vittekovým gólom sme viedli 1:0, ale súper vyrovnal na konečných 1:1 v nadstavenom čase. V druhom zápase nás prehral Paraguaj (0:2) a veľká časť slovenskej verejnosti sa predháňala v tom, kto bude negatívnejší. Presne v tom čase sa hral zápas Taliansko – Nový Zéland, ak by ho vyhrali obhajcovia titulu, bolo by v otázke postupujúcich prakticky rozhodnuté. Lenže sa zrodila prekvapujúca remíza 1:1 a my sme reálne žili.

Pred posledným hracím kolom sme vedeli, že musíme poraziť Taliansko a zároveň čakať na výsledok duelu Paraguaj – Nový Zéland. Obhajcov titulu sme porazili v skvelom zápase 3:2, ale tiež sme potrebovali, aby v takom prípade nevyhrali Novozélanďania tesným výsledkom, hoci ich výhra 3:0 by nám tiež pasovala, keďže na MS rozhoduje skóre. Šťastie nám však prialo a skončilo to 0:0. Mimochodom, Nový Zéland ako jediný tím na MS 2010 neprehral. My sme sa tak dostali do osemfinále, kde sme potrápili, ale nevyradili Holandsko (1:2).