Kariéra Mariána Hossu je dôkazom, že úspech v NHL sa niekedy rodí z bolesti.

V rokoch 2008, 2009 a 2010 si zahral finále Stanley Cupu, dokonca trikrát po sebe, ale zakaždým s iným tímom. Najskôr s Pittsburghom Penguins, potom s Detroitom Red Wings. V oboch prípadoch odišiel porazený. V lige, kde sa kariéry často hodnotia len podľa víťazstiev, sa Hossa zrazu stal symbolom hráča, ktorý je vždy blízko, no nikdy na vrchole.

Rozhodnutie opustiť Pittsburgh po prehre vo finále a podpísať zmluvu s Detroitom bolo vnímané ako racionálny krok k titulu. Ironicky práve Penguins v roku 2009 porazili Red Wings a Hossa opäť sledoval oslavy súpera. Kritici hovorili o prekliatí, fanúšikovia o smole. V skutočnosti však Hossa potvrdzoval svoju hodnotu, patril k najzodpovednejším krídelníkom ligy, schopný hrať v každej situácii, proti najlepším formáciám súpera.

odporúčame tiež:

Sidney Crosby sa stal ikonou profiigy: Dôvodom však nie sú (iba) jeho výkony

Zlom prišiel po ďalšej prehre. Hossa sa prekvapujúco rozhodol pre Chicago Blackhawks, tím s mladým jadrom a jasnou víziou. Tento krok nebol len o peniazoch či štatistikách, ale o filozofii hokeja. V Chicagu sa Hossa stal kľúčovým článkom systému, nebol najhlasnejší ani najproduktívnejší, no patril medzi najdôležitejších. V rokoch 2010, 2013 a 2015 Blackhawks získali Stanley Cup a Hossa sa z „večného porazeného“ premenil na pilier dynastie.

Jeho príbeh presahuje samotné tituly. Marián Hossa zmenil pohľad na hodnotu defenzívnej práce útočníka a ukázal, že veľkosť hráča sa nemeria len gólmi, ale aj obetavosťou a schopnosťou podriadiť sa tímu. V histórii NHL zostane zapísaný ako hráč, ktorý musel prehrať viackrát, aby mohol vyhrať skutočne. A práve preto má jeho kariéra váhu, ktorá ďaleko presahuje štatistiky.