Keď NHL začala organizovať Pride Night ako súčasť snahy o inklúziu a podporu LGBTQ+ komunity, išlo o jasný signál, že liga chce držať krok so spoločenskými zmenami.

Farebné dresy na rozcvičku, tematické večery a symbolické gestá mali ukázať, že hokej je pre všetkých. Namiesto jednoty však Pride Night postupne odhalil napätie, ktoré v NHL dlhodobo existovalo pod povrchom.

Zlomovým momentom sa stal rok 2023, keď sa niektorí hráči rozhodli nezúčastniť sa rozcvičky v dúhových dresoch. Najväčšiu pozornosť vyvolal obranca Ivan Provorov z Philadelphie Flyers, ktorý svoje rozhodnutie zdôvodnil náboženským presvedčením. Liga sa zrazu ocitla v citlivej situácii: na jednej strane deklarovaná podpora inklúzie, na druhej individuálna sloboda hráčov.

odporúčame tiež:

Výmena hviezdy ako krok ku Stanley Cupu: Bol toto jeden z najlepších trejdov v NHL?

Reakcia bola okamžitá a polarizujúca. Časť fanúšikov NHL kritizovala hráčov za nedostatok empatie, iní obhajovali ich právo na osobné presvedčenie. Pride Night sa tak z marketingovej iniciatívy premenil na kultúrnu debatu o hraniciach povinného postoja v profesionálnom športe. NHL, tradične opatrná v politických a spoločenských otázkach, zistila, že tentoraz sa neutrálna pozícia drží len ťažko.

Liga napokon ustúpila. Vedenie NHL umožnilo klubom rozhodovať sa individuálne a zrušilo povinné tematické dresy. Tento krok bol vnímaný ako pragmatický kompromis, no zároveň ako priznanie, že liga nie je pripravená presadzovať jednotný hodnotový rámec. Inklúzia tak zostala deklarovaným cieľom, no bez pevnej opory v pravidlách.

Príbeh Pride Night v NHL ukázal, že hokej už nie je izolovaným svetom mantinelov a šatní. Spoločenské témy doň vstúpili naplno  a odmietajú odísť. Liga sa bude musieť naučiť balansovať medzi biznisom, hodnotami a realitou vlastných hráčov. Pride Night tak nezmenil len jeden večer v kalendári, ale otvoril otázku, ktorú NHL bude riešiť ešte roky.