Ani v tomto rebríčku nemôžeme opomenúť úspešných slovenských futbalistov. Dvojičky Jozef a Ján sa svojou úspešnou kariérou zaradili medzi historicky najúspešnejších Slovákov a ako jedny z mála dvojičiek žiarili tak na klubovom, ako aj na medzinárodnom poli. V reprezentačnom drese si žiaľ spolu nikdy nezahrali. „Bola to obrovská chyba našich trénerov“, nezapiera Jozef. Ten v roku 1974 začal v reprezentácii Československa pravidelne nastupovať, no Ján, účastník Majstrovstiev sveta 1970, vtedy s reprezentáciou končil. Ľutuje to dodnes, keďže jeho brat v roku 1976 dvíhal v Belehrade nad hlavu trofej pre majstrov Európy. Ľutovať môže aj história, keby totiž v roku 1974 nastúpili podľa predpokladov obaja v zápase proti Iránu, boli by úplne prvými bratmi - dvojičkami, ktorí sa predstavili na reprezentačnej úrovni. Žiaľ, Ján pre zranenie nenastúpil a Slováci svoj zápis v histórii nezískali, „ukradli“ im ho Holanďania René a Willi van der Kerkhofovci.

Čo sa však bratom nepodarilo v reprezentácii, dosiahli v drese bratislavského Slovana. Klubové legendy odohrali takmer celú svoju kariéru na Tehelnom poli. V belasom drese dosiahli v roku 1969 najväčší klubový úspech, keď sa im podarilo vyhrať Pohár víťazov pohárov.V Bazileji porazili slávnu FC Barcelonu 3:2, víťazným gólom práve Jána Čapkoviča. Ján je dodnes najlepším strelcom klubu, keď v 286 stretnutiach nastrieľal rovnú stovku gólov. Oba rýchliky (dokázali zabehnúť stovku pod 11 sekúnd) tak právom patria nielen medzi slovenské futbalové legendy, ale medzi najúspešnejšie bratské dvojice svetového futbalu.