Serenin rok spočiatku nevyzeral ružovo. Najmä jej vypadnutie v 1. kole Roland Garros bolo jej prvým „prepadákom“ tohto druhu v jej bohatej kariére. Potom však prišla trávová časť sezóny a Serena opäť nastúpila na kráľovskú stoličku. Tú uvoľnila v roku 2010, keď si po triumfe vo Wimbledone poranila nohu, čo spustilo lavínu zranení, z ktorej sa Serena úplne vystrábila až pred spomínaným začiatkom trávovej časti tejto sezóny. V londýnskom Wimbledone nedala súperkám žiadnu šancu, a vyhrala tak už svoj piaty titul z dvorcov All England Clubu, čím sa vyrovnala svojej staršej sestre Venus. S tou potom vyhrala Serena aj štvorhru. Dominancia v Londýne však tým nekončila. Serena prišla späť do  metropoly Anglicka na olympijský turnaj, ktorý sa odohrával na tom isto mieste, na ktorom pár týždňov predtým dala na známosť, že s ňou treba opäť počítať. Čo predviedla Serena na olympiáde, bolo ešte dominantnejšie ako na grandslamovom turnaji. Serena nestratila ani set, nepopulárneho kanára uštedrila hráčkam ako Wozniacka, Zvonarevová, či vo finále neúspešnej Šarapovovej. Výsledok 6-1, 6-0 bol perfektným vyjadrením Sereninej dominancie v Londýne, ktorú podčiarkla ziskom zlatej medaily aj vo štvorhre, ako inak, so sestrou Venus.