Slovenskí hokejoví reprezentanti za posledných niekoľko rokov vypadli z okruhu favoritov na každoročný zisk medailí, a preto niet divu, že s nimi ani pred majstrovstvami sveta 2012 nikto nepočítal. Ani oni sami, veď cieľom zverencov Vladimíra Vůjtka bolo štvrťfinále, čo by znamenalo toľko vytúžený priamy postup na olympiádu v Soči. Všetci dobre vieme, ako turnaj pre slovenské farby dopadol. Už začiatok turnaja naznačil, že sa môžeme merať aj s tými najlepšími, keď sme Kanade a domácemu Fínsku  podľahli len o gól. Po týchto zápasoch sa však naštartovala spanilá jazda Slovákov, ktorí vyhrali sedem zápasov za sebou, porazili tímy zo špičky ako USA, Kanadu, či Česko, ale aj dotieravých súperov, s ktorými mal náš výber v posledných rokoch problémy – Švajčiarsko, Bielorusko, či Francúzsko a po finálovej prehre s Ruskom, ktorú už aj tak na Slovensku nikto nevnímal, lebo sa krajina oddala niekoľkodňovým oslavám novej hokejovej revolúcie Slovákov, obsadili druhé miesto, čo znamenalo zisk druhého striebra v samostatnej histórii Slovenska. Tím, ktorý nemal zďaleka toľko zvučných mien ako tímy z Top 6 reprezentačných výberov a menami sa im približovali aj výbery iných krajín, tak prekvapil celý hokejový svet a vybudoval opäť na niekoľko rokov slovenskému tímu meno, ktoré treba brať s rešpektom.