V časoch, keď svetovú cyklistiku zmieta jeden dopingový škandál za druhým, našiel si svet predsa len nejakých svojich cyklistických hrdinov, ktorí dokazujú, že sa dá závodiť aj čisto (dúfame). Popri slovenskému cyklistickému uragánu, Petrovi Saganovi, bol najjasnejším zjavom cyklistickej sezóny Bradley Wiggins. Wiggins, okrem nesporných športových kvalít, našiel obľubu u fanúšikov svojim životným príbehom. Syn otca-cyklistu, ktorý o Bradleyho nejavil záujem a oddával sa alkoholovým radovánkam, takisto našiel záľubu v pohľade na dno pohárika, čo ho takmer stálo kariéru. Chlapec, ktorý vyrástol na predmestí, obyčajný človek, v ktorom sa videla značná časť fanúšikov, rýchlo naberal na popularite a tento rok explodovala, najmä na Britských ostrovoch. Napriek tomu, že počas úvodnej polovice sezóny nemal zďaleka toľko etapových prvenstiev, ako napríklad Peter Sagan, vstupoval do slávnej Tour de France ako favorit na celkové prvenstvo klasifikácie. Výborný časovkár a kvalitný vrchár úlohu favorita potvrdil a s výdatnou podporou tímu Sky, na čele s Christophom Froomom, vybojoval historicky prvý triumf pre britského cyklistu na Tour de France. Tento úspech vyvolal na Britských ostrovoch eufóriu, ktorá vyústila napríklad v to, že Bradley úderom na zvonec spustil úvodný ceremoniál londýnskej olympiády. Aj na nej sa do Brita vkladali medailové nádeje. Vo svojej obľúbenej časovke Wiggins svojich spoluobčanov nesklamal a vybojoval zlatú medailu, čím sa stal historicky prvým pretekárom, ktorý vyhral Tour de France a olympijské zlato v jednom roku. Nečudo, že si ho Briti zvolili za športovca roka.