Trnava hrala na jar do posledného kola o titul, ale už takmer štyridsaťročné čakanie neprerušila. Táto eufória zatemnila mnohým myseľ, pretože pred novou sezónou sa z Trnavy ozývali hlasy, ktoré hovorili o titule. Lietali v oblakoch ako Daidalos, ale veľmi rýchlo sa zrútili ako Ikaros. Odštartovala to prehra so Slovanom, na ktorú nadviazalo tromi trojgólovými debaklami v rade. Prišla aj „päťka“ od Zlatých Moraviec, ale v Trnave sa až záhadne doslova nič nedialo. Ale to zmenili ich vlastní fanúšikovia, ktorí to po ďalšej prehre v Košiciach už nevydržali namierili si to na štadión, kde čakali svojich „miláčikov“. Počas čakania našli aj tehlu, lenže nezačali stavať nové základy klubu, ale rozbíjať autá. Potom na hráčov zaútočili, ale tí utiekli radšej do šatne, kde dostali od fanúšikov trištvrte hodinový príhovor. Radikálnych zmien sa ale nedočkali, séria neúspechov pokračovala a Hoftych to vzdal až po „šestke“ od Trenčína. Niečo podobné sme u nás ešte nezažili a verme, že už ani nezažijeme.