39 majstrovských titulov, 25 národných pohárov, 4krát superpohár. Napadne vám nejaké iné mužstvo, ktoré sa môže pochváliť takouto zbierkou pohárov? V Grécku je takým tímom Olympiacos. K sláve ho nepriviedol jeden fenomenálny tréner, ale riadna plejáda manažérov. V januári 1993 prebral kormidlo po Olegovi Blokhinovi Antonis Georgiadis, čo bola prvá z 31 výmen trénera v sledovanom období. Aj ďalší traja manažéri sa stali len niekoľkodňovou, maximálne niekoľkomesačnou záležitosťou. Po nich Nikos Alefantos, ktorý vydržal 8 mesiacov, bol pomaly stálicou na lavičke Olympiacosu. V júni 1996 začal tím viesť Dušan Bajević z Bosny a Hercegoviny. Počas jeho vedenia oslavoval tím tri majstrovské tituly. V novembri 1999 bol ale vyhodený a začala sa druhá časť hľadania stabilnejšieho trénera. Zo zoznamu krátkodobých trénerov vyberieme Takisa Lemonisa, ktorý za takmer 2 roky trénovania získal 2 grécke majstrovské tituly. V roku 2004 získalo vedenie do svojich služieb opäť Bajevića, a ten rozšíril zbierku trofejí o ligovú trofej a o národný pohár. Ligový titul a národný pohár sa stal akousi povinnou métou každého ďalšieho trénera. Cieľ splnil Nór Sollied, Lemonis, José Segura a Ernesto Valverde. Neľahkú úlohu nesplnil až gruzínsky tréner Temuri Ketsbaia. Olypiacos si počkal až do roku 2011. Valverde vo svojom druhom pôsobení v mužstve vyhral dvakrát ligu a raz pohár. Jeho nástupcom bol Leonardo Jardim. Vo februári 2013 prebral mužstvo Míchel. Najbližšie mesiace ukážu, či bude jedným z mnohých krátkodobých alebo či sa stane významnou osobnosťou v klubovej histórii.