Jednoznačne najotravnejšou prestupovou ságou posledného desaťročia je návrat Cesca Fabregasa do FC Barcelony. A zase v tom bol Arsenal, ako tvrdohlavý zamestnávateľ, ktorý si nechcel pripustiť, že nespokojný zamestnanec chce ísť domov. Na druhej strane sa nieť, čo čudovať, že Wenger nechcel brať úmysel Barcelony vážne, keďže tá sa o Fabregasa snažila už od roku 2003, keď podpísal profesionálny kontrakt práve s Arsenalom. Skutočná poľovačka však začala až v roku 2009.Všetci v Barcelone, od fanúšikov, ktorí chceli svojho strateného syna priviesť domov, až po prezidenta Laportu, usilovali o prestup. Po výhre na svetovom šampionáte v roku 2010 sa pri oslavách dokonca podarilo Puyolovi, Piquemu a ďalším z barcelonskej enklávy, obliecť Fabregasovi dres Blaugrana. Fabregas sa hanblivo usmieval, no ten pocit sa mu zaiste páčil. Ani v tom roku však Barcelona tohto hráča nezískala. Až v roku 2011 sa po škrípaní zubov Wengera a tisícoch záchvatov fanúšikov, na ktorých Fabregas v barcelonskom drese vyskočil aj z plechovky sardiniek, konečne uskutočnil prestup, ktorý bol takmer istotou celé uplynulé dva roky. Prestupová suma vo výške 35 miliónov libier musela potešiť aj Arsenal, preto boli nakoniec všetci spokojní.