V dnešnom hokeji podobných typov vidíme pomenej. Neskutočný talent od Boha, ktorý si však „svoje“ musel oddrieť, veď príroda mu nenadelila práve „zabijackú postavu“. Žigo ale drel a aj vďaka tomu sa vypracoval tam, kde teraz končí. Na vrchol. Kam prišiel, tam bol za hviezdu. V NHL mu patrí historicky siedme miesto najproduktívnejších Slovákov, len Peter Šťastný a Stan Mikita mali lepší bodový priemer na zápas ako skalický gróf. V Los Angeles ho dodnes považujú za jedného, ak nie toho úplne top, z najlepších hokejistov klubovej histórie a to v meste anjelov hral Wayne Gretzky a pred rokom vyhrali Stanley Cup. Na opačnom brehu Ameriky ho Ostrovania taktiež pri oznámenom konci kariéry, zasypávajú chválospevmi. Zaslúžene.

Žigo bol vždy hrdým reprezentantom. Od prvých dní samostatnej hokejovej histórie našej malej krajiny bol Žigo hlavnou postavou. V Lillehameri v roku 1994 šokoval mladý chlapec zo Záhoria hokejový svet, v Nagane sme smútili pri pohľade na skormúteného Žiga v hľadisku, ktorý nemohol nastúpiť, hoci tak veľmi chcel, v Salt Lake City nevyspatý pendloval medzi klubom a našou predkvalifikáciou. Jedinýkrát si to naplno užil vo Vancouvri, no dočkal sa kritiky pre svoj vek. A tak mu na reprezentáciu ostávajú milé spomienky aspoň z majstrovstiev sveta. Ako mladík stál na začiatku našej cesty v A kategórii, o 6 rokov neskôr ako nespochybniteľná hviezda NHL prihrával na zlatý gól Petra Bondru.

Žigo je kráľ. Hoci svoju zámorskú púť ukončil predčasne, aspoň sme sa na jeho umenie mohli pozerať v domácej súťaži. A hoci klubová rivalita panuje aj u nás, čo spôsobovalo pokriky aj na legendu jeho formátu, obdivovali ho všetci. Veď o polovicu mladších hokejistov školil ako učiteľ prváčikov. Aj tomu však musíme zamávať. Žigo končí. Končí naša legenda, končí jeden z najšikovnejších hráčov hokejovej histórie. Končí Pán Hráč. A vo svetle udalostí, keď náš ďalší hokejový poloboh, Miro Šatan, už nebude v novej sezóne hrať v drese Slovanu a Žigov veľký parťák Jožko Stumpel stojí takisto na rázcestí kariéry, musíme si priznať to, čoho sme sa báli už roky. Generácia zlatých chlapcov, ktorí stáli pri slovenskom hokeji od jeho zrodenia, končí. Končia hráči, ktorí tlačili slzy do očí fanúšikov celých 20 rokov. Končí jedna éra slovenského hokeja. Bez nej to už nikdy nebude také, ako predtým. Hoci ešte dúfame, že Jožko s Mirom korčule predsa len nezavesia na klinec, Žigo sa už rozhodol. A tak nám neostáva nič iné, len povedať: Ďakujeme, Žigo! Nikdy nezabudneme!