Dojemná oslava skromného chlapíka, ktorému trofej doprial snáď každý. Tak odštartovala štvordňová túra Stanley cupu po Slovensku. Banská Bystrica sa konečne dočkala po tom, čo ďalšie bašty slovenského hokeja si svoju chvíľu radosti už v minulosti dopriali. Najviac účastí má Trenčín, ktorý sa Stanley cupu „nevyhol“ ani tento rok, keď tradičné námestie vymenil Marián Hossa za kultové miesto slovenského športu, na ktorom vyrástli takmer všetky najväčšie hviezdy nášho športu číslo jeden. Skrytým motívom bol potom fakt, že trenčiansky štadión nesie meno Paľa Demitru. Veľký kamarát Hossa doprial Palinovi aspoň takýmto spôsobom Stanley cup, keďže počas svojej kariéry ho získať nestihol.

Náš, poľský, český a kto vie ešte aký fanúšik si tak mohol zblízka pozrieť 15,5 kilogramovú trofej. Okamžite sa mu však vyrojili myšlienky na budúcnosť. Pozrie sa v najbližších rokoch opäť do stredu Európy? A navyše, nájde zmenšujúca sa slovenská enkláva za morom vo svojom strede také osobnosti, aby práve oni patrili k ústredným postavám svojich víťazných tímov?

To, že sa zástup našich hokejistov v NHL za ostatných 10 rokov zmenšil takmer na tretinu je známy fakt, ktorý nás znepokojuje už poriadne dlho. Tohtoročný draft NHL dal fanúšikom nádej, že po skončení kariéry Cháru, Hossu, či Gáboríka sa počet „našich“ nezmenší natoľko, že by sme vo výsledkových listinách jednotlivých zápasov hľadali jednociferný počet Slovákov. Veď už v tejto sezóne sme tomu unikli len o jedného hráča. Hoci je situácia alarmujúca, do istej miery je paradoxná, pretože, čím menej hráčov z nášho územia sa po zámorskom ľade pohybuje, tým viac návštev Stanley cupu zažívame. Na tú úplne prvú sme si museli počkať až do roku 2003, keď Jirko Bicek prelomil slovenské 42-ročné prekliatie. Ani on, ani o rok neskôr Martin Cibák však nepatrili medzi stabilných členov svojich klubov, a tak sa dá povedať, že ústrednými postavami v boji o Stanley cup so slovenskou krvou boli až Kopecký v roku 2008 a Miro Šatan o rok neskôr. Práve Tomáš Kopecký naštartoval v roku 2008 sériu, ktorá s výnimkou roku 2012 priniesla Stanley cup na Slovensko každé leto.

Práve kvôli súčasnej situácii Slovákov v NHL nemusíme byť úplne skeptickí. Zo Zámoria síce odišli desiatky našich, no zrno ostalo a to prináša úrodu. Navyše, zasadené máme ďalšie klíčky, ktoré sú síce zriedkavé, no už v mladom veku sú prirodzenými lídrami, ktorí po nabratí skúseností nemôžu hrať v žiadnom tíme druhé, či nebodaj tretie husle.

Zámorská NHL je nevyspytateľná súťaž, a tak sa nedá odhadovať, ktorý tím so slovenským zastúpením má šancu vybojovať si trofej. Rozloženie síl nám však dáva nádej do budúcna. Stanley cup by sa predsa len mohol k nám vraciať aj v ďalších rokoch. A už sa naň tešíme!