Pobúrený Real, šťastný Arsenal. Musel Özil odísť?
Hoci prestupové obdobie skončilo už v pondelok, dozvuky vo futbalovej verejnosti rezonujú ešte dnes. Najväčším prekvapením posledného dňa transfer okna bol prestup nemeckého reprezentanta, Mesuta Özila, do Arsenalu Londýn. Pre ktorú stranu to bol správny krok?
Komentár Jakuba Mihálika
Nad odchodom nemeckého stredopoliara s tureckými koreňmi do Arsenalu sa pohoršujú už niekoľko dní nielen jeho bývalí spoluhráči z dresu Los Blancos. Krok Realu sa nestretáva s pochopením ani u hráčov iných tímov, ani u reprezentačného trénera Nationalmannschaftu, Jogiho Lowa. No najviac hromžia fanúšikovia Bieleho baletu. Počas pôsobenia na štadióne Santiaga Bernabeua sa zo sympatického ľaváka stal najpopulárnejší hráč tímu. Teda po Ronaldovi, prirodzene. Najmä preto nevedia prehltnúť fanúšikovia Merengues horkú pilulku odchodu ich miláčika. Hromžia dokonca na novú akvizíciu Realu, Garetha Balea, ktorý stál Madridčanov viac ako 90 miliónov, a ktorému pripisujú vinu za to, že Real musel niekoho predať.
Mesut v Reale zažil úspešné pôsobenie. Počas celej svojej madridskej časti kariéry bol číslom jeden na svojom poste a vypracoval sa na jedného z najlepších hráčov na svete. Keď mu španielske médiá vytýkali nadváhu, Özil zabral a v krátkom čase médiám zavrel ústa. Özil si dobre uvedomoval svoje miesto v klube a prirodzene rešpektoval vedúce postavenie Cristiana Ronalda ako najväčšej hviezdy a strelca. Tomu prispôsobil aj svoju hru, ktorá bola v Madride odlišná od tej z reprezentácie, či predtým Werderu Brémy. Ozývajú sa hlasy tvrdiace, že Özil musel odísť lebo neskóroval. Počas štyroch sezón však zaznamenal 75 finálnych prihrávok a 27 gólov. Jeho partnerstvo s Cristianom Ronaldom fungovalo lepšie ako hociktorá spolupráca medzi dvoma hráčmi na svete. Özil bol jednoducho hráč, ktorý dokonale zapadal do tímu, bol hráčom, ktorého v Madride všetci chceli a rovnako všetci za ním plačú. Prečo teda musel odísť?
Nemusel. Madridčania síce minuli na prestupy takmer 170 miliónov eur, no na predaji ex-madridského tria do Neapolu zinkasovali viac ako 50 miliónov. Navyše veľkú porciu financií ušetrili odchodom Kaká, ktorý v kráľovskom veľkoklube poberal kráľovský plat. V Madride o peniaze nikdy nedbali natoľko, aby púšťali svojich najlepších hráčov. Özil v lete síce získal konkurenciu v podobe Isca, no odišiel ďalší playmaker, spomínaný Kaká, čo vyrovnalo počty stredu poľa. Hoci Isco od prvých dní podáva výborné výkony, Özil za štyri roky v Madride predsa len mal vybudovanú pozíciu, ktorá by ho neodsúdila do role večného náhradníka. Stačilo chcieť.
Na odpis sa pri avizovanom prestupe Garetha Balea zdal skôr Angel Di María. Ľavonohý krídelník však zaťal zuby a v klube chcel ostať, napriek tomu, že sa mu ponuky z iných klubov doslova sypali. A to napriek faktu, že v základnej zostave bude mať prednosť práve Walešan.
Tu práve môžeme vidieť najväčší rozdiel a možno podstatu, prečo Özil z Madridu odišiel. Hoci Real silou-mocou nepotreboval predaj jedného zo svojich najlepších hráčov, vytvorením tlaku na základnú zostavu chcel zistiť, kto je ochotný pobiť sa o svoje miesto. Zatiaľ, čo mladý Isco zamakal tak, že sa behom pár týždňov stal hráčom základnej zostavy, zatiaľ, čo Luka Modrič prijal zmenu pozície z playmakera na hlbšie situovaného stredopoliara a zatiaľ, čo Di María zaťal zuby a bude bojovať aj z lavičky, Özil odchádza.
Možno sa to zdá ako ľahšia cesta. Do Arsenalu prichádza ako hlavná hviezda celého tímu, navyše v tíme zarobí skoro dvojnásobok toho, čo mal v Madride. Nebude sa musieť pobiť o základnú zostavu a nová výzva a nová liga môžu v jeho napredovaní len pomôcť.
Real Madrid prišiel o svojho najlepšieho tvorcu hry, dvorného nahrávača Ronalda, miláčika publika. Arsenal získal síce hviezdu prvej veľkosti, no na post, ktorý posilniť nepotreboval, keďže v kádri figurujú na úplne rovnakej pozícii Rosický, Cazorla, či Arteta. Wenger skôr posledným pokusom chcel aspoň čiastočne splniť sľub a do klubu priviesť hráča, ktorý zavrie kritikom ústa, hoci aj za cenu 50 miliónov, hoci aj za cenu toho, že neposilnil posty, na ktorých ho najviac tlačí topánka.
A tak jediný, komu tento prestup skutočne vyhovoval je samotný Özil. Aj to je dôkaz toho, že Özil odísť nemusel, ale pravdepodobne len jednoducho chcel. Vždy je totiž možnosť ponuku odmietnuť a ostať.
Mesut v Reale zažil úspešné pôsobenie. Počas celej svojej madridskej časti kariéry bol číslom jeden na svojom poste a vypracoval sa na jedného z najlepších hráčov na svete. Keď mu španielske médiá vytýkali nadváhu, Özil zabral a v krátkom čase médiám zavrel ústa. Özil si dobre uvedomoval svoje miesto v klube a prirodzene rešpektoval vedúce postavenie Cristiana Ronalda ako najväčšej hviezdy a strelca. Tomu prispôsobil aj svoju hru, ktorá bola v Madride odlišná od tej z reprezentácie, či predtým Werderu Brémy. Ozývajú sa hlasy tvrdiace, že Özil musel odísť lebo neskóroval. Počas štyroch sezón však zaznamenal 75 finálnych prihrávok a 27 gólov. Jeho partnerstvo s Cristianom Ronaldom fungovalo lepšie ako hociktorá spolupráca medzi dvoma hráčmi na svete. Özil bol jednoducho hráč, ktorý dokonale zapadal do tímu, bol hráčom, ktorého v Madride všetci chceli a rovnako všetci za ním plačú. Prečo teda musel odísť?
Nemusel. Madridčania síce minuli na prestupy takmer 170 miliónov eur, no na predaji ex-madridského tria do Neapolu zinkasovali viac ako 50 miliónov. Navyše veľkú porciu financií ušetrili odchodom Kaká, ktorý v kráľovskom veľkoklube poberal kráľovský plat. V Madride o peniaze nikdy nedbali natoľko, aby púšťali svojich najlepších hráčov. Özil v lete síce získal konkurenciu v podobe Isca, no odišiel ďalší playmaker, spomínaný Kaká, čo vyrovnalo počty stredu poľa. Hoci Isco od prvých dní podáva výborné výkony, Özil za štyri roky v Madride predsa len mal vybudovanú pozíciu, ktorá by ho neodsúdila do role večného náhradníka. Stačilo chcieť.
Na odpis sa pri avizovanom prestupe Garetha Balea zdal skôr Angel Di María. Ľavonohý krídelník však zaťal zuby a v klube chcel ostať, napriek tomu, že sa mu ponuky z iných klubov doslova sypali. A to napriek faktu, že v základnej zostave bude mať prednosť práve Walešan.
Tu práve môžeme vidieť najväčší rozdiel a možno podstatu, prečo Özil z Madridu odišiel. Hoci Real silou-mocou nepotreboval predaj jedného zo svojich najlepších hráčov, vytvorením tlaku na základnú zostavu chcel zistiť, kto je ochotný pobiť sa o svoje miesto. Zatiaľ, čo mladý Isco zamakal tak, že sa behom pár týždňov stal hráčom základnej zostavy, zatiaľ, čo Luka Modrič prijal zmenu pozície z playmakera na hlbšie situovaného stredopoliara a zatiaľ, čo Di María zaťal zuby a bude bojovať aj z lavičky, Özil odchádza.
Možno sa to zdá ako ľahšia cesta. Do Arsenalu prichádza ako hlavná hviezda celého tímu, navyše v tíme zarobí skoro dvojnásobok toho, čo mal v Madride. Nebude sa musieť pobiť o základnú zostavu a nová výzva a nová liga môžu v jeho napredovaní len pomôcť.
Real Madrid prišiel o svojho najlepšieho tvorcu hry, dvorného nahrávača Ronalda, miláčika publika. Arsenal získal síce hviezdu prvej veľkosti, no na post, ktorý posilniť nepotreboval, keďže v kádri figurujú na úplne rovnakej pozícii Rosický, Cazorla, či Arteta. Wenger skôr posledným pokusom chcel aspoň čiastočne splniť sľub a do klubu priviesť hráča, ktorý zavrie kritikom ústa, hoci aj za cenu 50 miliónov, hoci aj za cenu toho, že neposilnil posty, na ktorých ho najviac tlačí topánka.
A tak jediný, komu tento prestup skutočne vyhovoval je samotný Özil. Aj to je dôkaz toho, že Özil odísť nemusel, ale pravdepodobne len jednoducho chcel. Vždy je totiž možnosť ponuku odmietnuť a ostať.