Kvalifikačný osud je už tak nejak automaticky krutý pre tímy, ktoré dlhodobo nedosahujú výsledky na úrovni tých najväčších tímov. Svetový futbal je už celé veky v područí futbalových gigantov a malé tímy zažívajú len svetlé záblesky slávy, ktorá pominie rovnako rýchlo, ako začala.

Nie, nehovorím o tímoch ako San Maríno, či Andorra, ktoré hrajú futbal naozaj len pre radosť a radujú sa z každého gólu do siete vysoko preplatených profesionálov. Hovorím o tímoch, ktoré nepatria do zoskupenia “mocných”, ako v organizačných štruktúrach FIFA, tak aj na ihrisku. Nateraz. Veď kedy naposledy vyhral nejaký turnaj pod záštitou FIFA, či UEFA tím, pre ktorý samotný bolo víťazstvo šokom? Rok 2004 stranou, vtedy Gréci titul majstrov Európy “uhaluzili” tak, že doteraz sa nejednému tipérovi žalúdok obracia a fanúšik futbalu, nie strategických počítačových hier o stavaní bariér a podobných nezmyslov, radšej naveky vymazal tento, inak vydarený, šampionát z hlavy.

Okrem tohto výstrelu do tmy však svetový futbal pozná svoje rozloženie. “Ti veľkí” sú tanečníci samby a tanga z Južnej Ameriky, džentlmeni z kolísky futbalu, ktorí však nikdy nič nevyhrali, okrem zápasu, ktorý je podvodom minulého storočia, galskí kohúti, ktorí sa hojdajú medzi vrcholom a dnom, červení torreadori, ktorí len nedávno skrotili býka nešťastia, azúrová nedobytná stena, oranžové tulipány, ktoré sú naoko pohľadením pre dušu, no väčšinou skončia ako sfúknuté púpavy a strojovo presní robotníci, pre ktorých ani 94. minúta a výsledok 0:2 nie je dôvodom na paniku.

Nadvládu “veľkých” sa nedarí narušiť nikomu už dlhé desaťročia. Skúšali to africkí bojovníci na prelome deväťdesiatych rokov. Vtedy odborníci predpovedali, že najneskôr na prvom africkom šampionáte sa čierny kontinent bude radovať z víťazstva.  Skúšali to aj ázijské motorové myši, no neuspeli a od roku 2002 síce patria k elite, no rozhodne nemajú onen X factor, ktorý by im zaručil grál nesmrteľnosti vo futbalových dejinách.

Tak kto? Kto vie prelomiť nadvládu strašiaka “veľkých” tímov? Nájde sa čierny kôň, ktorý sa nezblázni pri počiatočnom náskoku a konečne precvála až do cieľa?

Osamelým jazdcom sa to v minulosti nepodarilo. Tohtoročná kvalifikácia však javí známky zmeny. Už totiž nie je len jeden splašený čierny poník, ktorého nakoniec staré stádo uštve a on dychčí niekde v osemfinále. Terajšia kvalifikácia našla vo svojom strede dostatok čiernych koní na to, aby samé vytvorili nové stádo. Čerstvejšie, zaujímavejšie, novšie.

V severoamerickej kvalifikácii sa už tímy nemohli pozerať na to, ako Mexičania šampionát po šampionáte zahadzujú talent, ktorým oplývajú. Vzbura Kostariky, Hondurasu a Panamy spôsobuje, že Mexičania sú na kolenách a postup v nedohľadne. V Ázii je všetko po starom, no takí Jordánci môžu tiež poriadne popremiešať zaužívanú šampionátovú mapu. V Južnej Amerike sa sily presunuli z juhu viac na sever a rovníkové štáty Kolumbia a Ekvádor prekvapivo varia vo svojich kotloch aj také veľmoci ako Uruguaj, Paraguaj, či Peru. Najzaujímavejšie pre stávkarov, ktorí si v dostihoch radi stavia na čierne kone, je to však na Starom kontinente.

Koho by už bavilo neustále sa dívať na také isté zloženie majstrovstiev? Hoci nasadzovanie do kvalifikačných skupín je založené na dlhoročnom monopole “veľkých”, hnev malých už dosiahol vrcholu. A keď hovoríme malých, myslíme tým skutočne malé krajiny, ktoré majú dokopy toľko obyvateľov ako má Sepp Blatter (ten postarší ujo vo vedení FIFA) na svedomí prešľapov. Čierna Hora by súboj počtov prehrala aj s Bratislavou, napriek tomu už druhú kvalifikáciu zatápa slávnemu Albionu a rozhodne neskladá zbrane v súboji o prvé miesto. Fan(t)a(s)tická Bosna až na zakopnutie proti nám, predvádza najlepší a najkrajší futbal snáď zo všetkých a z Brazílie by ich vyradila len nejaká ďalšia “haluz” Grékov, podobná tej z Homérovho príbehu o vyskočení z dreveného koníka niekde na tureckom území. Albánska, či vlastne švajčiarska reprezentácia ešte neprehrala, čo sa nepodarilo ani mnohým “veľkým”. A Belgicko? To je tím, ktorý sa sformoval za 3 roky, no pôsobí, akoby sme ho sledovali už desaťročia a porážal gigantov popri pečení  ich slávnych vaflí. Po ohrade navyše pobehujú aj nevycválané kone z Maďarska, Bulharska, či Chorvátska.

Do šampionátu v Brazílii ostáva niečo vyše trištvrte roka. Kvalifikácia zďaleka nie je nakonci. No jedno je jasné už v septembri. Staré kone si budú musieť dať pozor na svoje teplé miestečka v stajni FIFA, pretože mladé futbalové žriebätá sú pripravené na útok. Aby sa z futbalovej mapy toľko neprášilo...