Lepšie časy nášho futbalu sú tu. Ideme na MS, vedieme elitné ligy
Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.
Komentár Filipa Chudého
Slovenskému národu stačí málo. Jeden dosiahnutý gól ho postaví na nohy a jeden inkasovaný už znamená preklínanie vlastných hráčov. Od MS 2010 si náš futbal veľa radosti neužil, ale keďže vo všetkom platí, že raz hore a raz dole, tak potom je na rade v našom futbale už iba stúpanie, ktoré sa začalo.
Reprezentácie už síce nezvrátila svoj nepostupový osud, ale to by si ani nezaslúžila, nech by sme zrazu hrali bárs ako majstri sveta. No dôležitejšie je to, že pod trénerom Kozákom sme sa vrátili k poctivému futbalu, pretože iba ten nám dáva šancu na ďalšie úspechy. Veď nikto z nás nechce vnúčatám rozprávať na prelome júna a júla párneho roku, že to ti vám v tom roku 2010 bolo takto...
A keď som už pri vnúčatách, tak práve teraz začala záverečná fáza prípravy našej „17“ na MS, ktoré sa začnú o dva týždne. Skvelá reklama pre náš futbal, ktorú umocní fakt, že otvárací zápas celého turnaja hráme my s Brazíliou. Po desiatich rokoch sa nejaký náš mládežnícky tím pozrie na svetové podujatie. Čo si viac priať? Už len aby to bolo častejšie.
Ale dobré meno vo svete nám robia aj reprezentanti na klubovej scéne. Hamšík je už svetová stálica, Škrtel sa reinkarnoval v Liverpoole, Weiss ml. dospel nielen futbalovo a Stoch zatiaľ aspoň futbalovo. Ale to je iba špička ľadovca, pretože k tomu si pridajme, že darí sa našim futbalistov snáď po celom svete a robia nám dobré meno. Aj preto je o našich hráčov stále záujem a kluby popredných líg si vždy dokážu zapísať mená z Corgoň ligy.
A dokonca svitlo na lepšie časy aj v trénerskom ohľade. Tí domáci sa síce hádajú, ale Ján Kocian opäť dostal zaujímavú zahraničnú ponuku, keď trénuje jeden z najväčších poľských klubov Ruch Chorzów. A Vladimír Weiss st. si našiel krajinu, kde si ho vážia a odvádza tam dobrú prácu. Ešte keby sme mali v iných európskych súťažiach viac trénerov...
Aj v infraštruktúre sme sa posunuli, keď sa už reálne stavia a stavať sa aj bude. Ale stále sme v našom futbale akoby iba na stavbe, pretože ak chceme stúpať ešte vyššie a rýchlejšie, tak musíme klásť precízne tehličku ku tehličke. Hoci je viditeľný posun, tak stále sme ešte v záporných číslach sínusoidy podľa y-lonovej osi, ale už v ovzduší cítiť lepší vzduch, lebo dno sme už opustili.
V diskusií sa vyjadrite, kde vy vidíte v súčasnosti náš futbal?