Keď sa na začiatku tretieho milénia formoval v Madride „galaktický“ tím, jeho vlajkovou ľoďou bol francúzsky majster sveta, Zinedine Zidane. Toho Peréz dotiahol do španielskeho hlavného mesta v roku 2001 už ako držiteľa prestížnej Zlatej lopty. Zdalo sa, že bude jednoznačne najväčšou hviezdou španielskej ligy. V roku 2003 však Barcelončania pristúpili k prestavbe tímu, ktorý sa mal konečne zbaviť výraznej holandskej pečate Luisa van Gaala a ísť novou cestou. Tú mal určovať brazílsky loptový kúzelník, Ronaldinho. Ako najlepší hráči svojich znepriatelených tímov, sa tak do nepriameho konfliktu dostali dvaja najlepší stredopoliari na svete. A divácky záujem opäť stúpal. Porovnanie dvoch najgeniálnejších stredopoliarov svojej doby dvíhalo ľudí zo stoličiek a zvyšovalo krediť španielskej ligy, pridávalo na polarizácii futbalového sveta na fanúšikov barcelonského štýlu a toho madridského. Napriek tomu, že Zidane a jeho galácticos, boli nepochybne skvelým tímom, v tomto porovnaní vyšiel lepšie rodák z Porto Alegre. Zlatá lopta z roku 2005, dva domáce tituly a ušatá trofej za výhru v Lige majstrov zatienili klubové úspechy populárneho Zizua, jeho výkony však prispeli k jednej z najväčších bezkonfliktných rivalít medzi hráčmi Realu a Barcelony. Možno škodou by sa dalo nazvať, že sa títo dvaja nikdy proti sebe nepostavili vo významnom medzištátnom zápase. Zatiaľ, čo Zidanom vedení Francúzi opanovali domáci šampionát v roku 1998, Ronaldinho v drese zdolaného futbalistu nenastúpil, o 4 roky neskôr zase Ronaldinho pretancoval k titulu, zatiaľ, čo Francúzi sa nedostali ani zo skupiny. Až v roku 2006 na seba Brazília a Francúzsko narazili v rámci štvrťfinále, obaja však ostali v tieňoch obrán, hoci Zizou predsa len prihral z priameho kopu na víťazný gól Henryho.