Pomerne ťažko by sme v súčasnej NHL hľadali osobnosť, ktorá je ku svojmu klubu priradená tak jednoznačne, ako Dacjuk k Detroitu Red Wings. V roku 1998 pritom po ňom Červené krídla siahli až vtedy, keď sa ceremónia pomaly chýlila ku koncu. Prvú päťku vydraftovaných hokejistov tvorili Lecavalier, Legwand, Stuart, Allen a Višnevski. Detroit pri vyberaní hráčom uprednostnil napríklad Jiřího Fishera, Ryana Barnesa alebo Tomeka Valtonena. Nikto z jedenástich hráčov, po ktorých Red Wings siahli ale nedosiahol ani z polovice takú slávu ako Rus s číslom 13. Napriek veľmi nízkej pozícii v drafte dostal Pavel Dacjuk šancu už o dva roky neskôr. Predtým sa ale stihol krátko predviesť v ruskej najvyššej súťaži v drese Kazane. V sezóne 2001/02 nazbieral 35 kanadských bodov v 70 zápasoch a po boku hráčov ako Shanahan, Fedorov, Yzerman či Lidström získal Stanley Cup a nazbieral cenné skúsenosti. V sezóne 2005/06 už bol najproduktívnejším hráčom mužstva s 87 bodmi a túto pozíciu obhájil aj v nasledujúcich troch ročníkoch, pričom dvakrát skončil s 97 bodmi. V roku 2008 sa tešil z druhého Stanley Cupu v kariére. V kariére za morom si vyslúžil štyri nominácie na Zápas hviezd, z toho raz sa nezúčastnil. 4krát dostal Lady Bing Trophy pre najčistejšie hrajúceho hokejistu v lige, trikrát bol vyhlásený za najlepšie brániaceho útočníka NHL a dostal za to Frank J.Selke Trophy. V roku 2008 bol ocenený za najviac plusových bodov v základnej časti. V reprezentácii dopomohol k zisku 4 medailí. Na Olympijských hrách 2002 boli Rusi bronzoví, rovnako ako na MS 2005. Z Majstrovstiev sveta 2010 si odniesli striebro a Helsinki 2012 mali pre nich zlatú príchuť.