Najväčšou konšpiráciou v histórii futbalu je osud finálového zápasu Majstrovstiev sveta v roku 1998. Usporiadateľ turnaja, Francúzsko, vyzvalo obhajcu titulu z Brazílie. Do finálového zápasu bola Brazília najlepším tímom turnaja, keď im jedine Holanďania v semifinále dokázali spôsobiť väčšie ťažkosti. Žiaril najmä Ronaldo, 21-ročný útočník, ktorý už v mladom veku získal dvakrát ocenenie najlepšieho futbalistu sveta. Pred finále však došlo k nečakaným udalostiam. Po tímovom obede sa vrátil Ronaldo hotelovú izbu a podľa slov jeho spolubývajúceho, Roberta Carlos, začal plakať, pod tlakom finálového zápasu. Už tento moment vyvolával otázniky, pretože Ronaldo, napriek mladému veku, zažil finále MS 1994, hoci v pozícii náhradníka a počas nasledujúcich štyroch rokov zaznamenal viacero dôležitých zápasov, pred ktorými sa nezosypal. Ešte väčšie otázniky vyvolávala situácia, ktorá nasledovala, pretože Ronaldo prežil obdobu epileptického záchvatu, počas ktorého ho od zadusenia zachránil len zásah spoluhráča Edmunda. Tréner Zagallo vyradil Ronalda zo súpisky na finále, no pár minút pred zápasom sa v nej Ronaldo predsa len objavil. Údajne na nátlak firmy Nike, s ktorou mal Ronaldo zmluvu a ktorá hráča nútila hrať. Prirodzene, Nike podobné špekulácie odmietli. Posledná a záverečná špekulácia sa týkala výsledku finále. Dovtedy suverénni Brazílčania prehrali 3:0 a počas zápasu nemali výraznejšiu príležitosť. To spôsobilo vznik špekulácií, hovoriacich o predaní finále, za ktoré malo Selecao zinkasovať 28 miliónov dolárov, prijateľný žreb pre MS 2002 a prísľub organizácie šampionátu v ďalšom desaťročí. Toto najviac tajomstvom opradené finále je dodnes záhadné a ostáva nám len veriť, že francúzska finálová výhra bola len výsledkom umenia Zidana a spol.