Mesto Arosa, ktoré bolo už druhý rok jednou zo zastávok reprezentácie pred vrcholom sezóny, dnes na klubovej úrovni veľa neznamená. V minulosti to však bolo úplne inak a tento tím je tretím najúspešnejším švajčiarskym klubom v počte titulov. Na konte má 9 zlatých úspechov zo švajčiarskej ligy, ale hľadať ich treba v dávnejšej minulosti. V rokoch 1951-1957 bol tento tím prakticky neporaziteľný. Svoj historický prvý titul vybojoval vďaka 9 víťazstvám, 2 remízam a jednej prehre v 12 zápasoch. Liga sa hrala formou dvoch skupín a z každej dvaja postúpili do finálovej skupiny. V sezóne 1952/53, pri futbalovom štýle jednej tabuľky, vyhrala Arosa všetkých 14 zápasov a o rok neskôr si dovolila luxus v podobe 2 remíz. V roku 1957 prišiel siedmy titul po sebe po dramatickom boji s Davosom. Arosa mala na konte len jednu remízu a jednu prehru, vďaka čomu mala o bod viac ako už vtedy najúspešnejší švajčiarsky klub. Ďalšie majstrovské oslavy sa odložili až na rok 1980. To už mala Nationalliga A výrazne vyrovnanejší priebeh a Arosa vyhrala 17 z 28 stretnutí. O dva roky neskôr prišiel upravený systém, kde si najlepších 6 zahralo ešte raz každý s každým a poslední dvaja bojovali o záchranu. Arosa zvládla najlepšie obe časti sezóny a zapísala si do svojej histórie už deviatykrát, že je majstrom Švajčiarska. Zároveň sa tak stalo naposledy. EHC Arosa zakrátko vypadol z prvej švajčiarskej ligy a návrat medzi elitu nezaznamenal. Práve naopak, neudržal sa ani v druhej najvyššej súťaži a dnes by sme našli jeden z najhistorickejších klubov v 1.Lige Východ.