V decembri 2008 sa Nasťa Kuzminová rozhodla reprezentovať Slovensko a odvtedy nám robí sympatická Ruska len radosť. Prvý výrazný úspech zaznamenala táto biatlonistka na MS 2009 v Kórejskej republike, kde bola strieborná. Vancouver 2010 bol nezabudnuteľný nielen pre ňu, ale aj pre priaznivcov zimných športov na Slovensku. Na olympiáde mala poriadne nabitý program, pretože sa zúčastnila hneď 5 závodov. Začalo sa to 13.februára v ženskom šprinte. Kuzminová si síce pripísala jeden nepresný strelecký pokus, no v cieli bola o 1,5 sekundy skôr ako druhá Nemka Neunerová. Tým poslala prvý zlatý kov pre Slovenskú republiku. Ďalšími Slovenkami v cieli bola 40. Gereková, 54. Halinárová a 81. Kalinárová. Po dvoch dňoch voľna sa Kuzminová postavila na štart opäť. Aj v stíhacích pretekoch to bol na čele jej súboj s Neunerovou. V tomto prípade bola spokojnejšia jej súperka, ale to Nasti nemôžeme zazlievať. Vybojovala striebro a na Slovensku sa oslavovalo opäť. Gereková obsadila v tomto závode 40.miesto. Naša pozornosť smerovala do Whistler Olympic Parku opäť 18.februára, no v závode s individuálnym štartom sme sa úspechu nedočkali. Kuzminová skončila 39. a lepšie si nepočínali ani ostatné jej kolegyne. O tri dni sme len čakali na to, či má slovenská biatlonistka ušetrené ešte sily na závod s hromadným štartom. Hoci nádej žila až do konca, v cieli bola o vyše 43 sekúnd pomalšia ako Neunerová, čo stačilo na aj tak slušné ôsme miesto. V štafete sme sa potom kovu nedočkali, ale dva od jednej športovkyne z jednej olympiády, to sme tu ešte nemali. Kuzminovej medaily môžeme hrdo považovať za najväčšie zimné olympijské úspechy Slovenska.