Olympijský hokejový turnaj je najprestížnejšou udalosťou tohto športu. Krajiny poskladajú najsilnejšie možné výbery z hráčov NHL, čo dáva možnosť sledovať najväčšie hviezdy na jednom turnaji. Uspieť v takejto konkurencii vôbec nie je jednoduché. V roku 1994 sme obsadili šieste miesto, v roku 1998 až desiate, v 2002 roku dokonca trináste, v Turíne sme sa zapísali ako piaty najsilnejší tím a vo Vancouveri to prišlo. Počas obrovskej hokejovej horúčky nám nevadilo ani to, že sme si museli na niektoré zápasy poriadne privstať. Menovať jednotlivcov v kolektívnom športe sa nepatrí, takže môžeme brať našu reprezentáciu ako súdržný celok. Najprv sme prispeli k obrovskej vyrovnanosti základnej skupiny B. Obsadili sme v nej tretie miesto a o štvrťfinálovú miestenku sme sa pobili s Nórskom. Zdolali sme ho 4:3 a následne sme rovnakú porážku uštedrili aj držiteľom olympijského zlata, Švédsku. Neuveriteľná eufória na Slovensku a podpora fanúšikov aj priamo v Kanade pomohla ku napínavému semifinálovému súboju proti domácim. Keďže gól na 3:3 v posledných sekundách nepadol, šli sme do boja o 3.miesto. Proti Fínsku sa už zdalo, že máme bronz v rukách, ale štyri fínske góly v tretej tretine a konečná prehra 3:5 bolí dodnes. Napriek tomu treba povedať, že slovenskí hokejisti odohrali jeden neskutočný turnaj a ukázali, že ak nikto neodmietne reprezentačnú pozvánku, máme poriadne silný tím. Aj tento úspech slovenského hokeja a umiestnenie na celkovom štvrtom mieste je dôvodom, prečo naša reprezentácia odcestuje do Soči s obrovskou podporou.