Od roku 1934 sa na domácej pôde nepodarilo triumfovať Francúzsku, Brazílii, Švajčiarsku, Švédsku ani Čile. Zlom prišiel až v roku 1966, kedy svetový šampionát organizovalo Anglicko. Turnaj sa hral na ôsmich štadiónoch, pričom nechýbal Old Trafford, Goodison Park, Villa Park a samozrejme, Wembley. 16 účastníkov bolo rozdelených do štyroch základných skupín. Anglicko čelilo Uruguaju, Mexiku a Francúzsku. Všetky zápasy domácich sa hrali na najslávnejšom londýnskom štadióne a po remíze 0:0 s Uruguajom prišli dva anglické triumfy výsledkom 2:0. To stačilo na prvé miesto v skupine a štvrťfinálový súboj s Argentínou. Geoff Hurst rozhodol o víťazstve 1:0, v semifinále pokoril dvomi gólmi Portugalsko Bobby Charlton. Ikona West Hamu, Hurst, ale hodenú rukavicu prijal a vo finále už bol opäť mužom zápasu. K remíze 2:2 s Nemeckom dopomohol jedným gólom a v predĺžení sa trafil hneď dvakrát. Anglicko tak vyhralo o dva góly a stalo sa futbalovým majstrom sveta 1966. Pre Britov to nebol len prvý získaný pohár, ale aj prvá medaila z majstrovstiev sveta. O dva roky neskôr vybojovali premiérový bronz v konkurencii európskych reprezentácii.