Taliansky tím má pred svetovým šampionátom tradične najvyššie ciele. Do Južnej Afriky poslal káder, ktorý staval na skúsenostiach a z celej nominácie mali len štyria hráči menej ako 25 rokov. Tím mali ťahať veteráni ako Buffon, Cannavaro a Zambrotta. Taliansko sa dostalo do prijateľnej skupiny F, v ktorej sa očakával súboj s Paraguajom o prvé postupové miesto. S Novým Zélandom a Slovenskom nikto nepočítal. Rovnako by málokto odhadol, že Taliani zaknihujú svoje najhoršie umiestnenie v dejinách. Dovtedy to bolo 15.miesto z roku 2002. Hneď prvý zápas priniesol meranie síl dvoch favoritov skupiny a zrodila sa remíza 1:1. Na gól Paraguajčana Antolína Alcaraza odpovedal Daniele De Rossi. Slovensko zatiaľ len remizovalo s Novým Zélandom a po prvom kole bola tabuľka vzácne vyrovnaná. V druhom zápase Paraguaj vyhral nad Slovenskom a Taliani vedeli, že potrebujú zdolať Nový Zéland. Jediný gól outsiderovi však dal z penalty Vincenzo Iaquinta, ktorý po zásahu Shanea Smeltza vyrovnával na konečných 1:1. Tréner Marcelo Lippi odmietal pripustiť vážnosť situácie. Tvrdil, že jeho zverenci vyhrajú nad Slovenskom a nikto si nespomenie, akí boli v úvode turnaja nepresvedčiví. Lenže v tomto, pre nás krásnom zápase, ťahali celý čas za kratší koniec. Prvý gól dal Antonio Di Natalle až v 81.minúte za stavu 0:2 a v nadstavení znižoval na konečných 2:3 Fabio Quagliarella. Na opačnej strane skórovali dvakrát Róbert Vittek a jeden gól pridal Kamil Kopúnek. Paraguaj remizoval s Novým Zélandom 0:0 a Taliansko skončilo v skupine na poslednom mieste. To sa odrazilo aj na celkovom poradí a spomedzi 32 účastníkov obsadilo 26.miesto.