Asi nemusíme predstavovať najväčšiu ranu v histórii brazílskeho futbalu, ktorá máta dodnes. Majstrovstvá sveta v roku 1950 boli poprvýkrát pridelené Brazílii na prvom turnaji po skončení Druhej svetovej vojny. Brazília, hoci dovtedy nesiahla na majstrovský titul, bola jednoznačne najväčším favoritom turnaja, ktorý kvôli rôznym príčinám ledva privítal plný počet účastníkov. Brazílčania na oklieštenom turnaji jednoznačne dominovali a to až takým spôsobom, že pred finále proti Uruguaju nikto v krajine nepočítal s prehrou. Pripravené boli zlaté medaily s vyrytými menami brazílskych hráčov, novinári vypustili do tlače noviny s titulkami: sme majstri sveta, dokonca vznikla pieseň Os vencedores (Víťazi), ktorá mala zaznieť hneď ako hráči dvihnú nad hlavu trofej. Nestalo sa. Brazílčania vo finále podľahli Uruguaju, väčšina reprezentácie musela skončiť s futbalom a dokonca brankár vtedajšieho tímu 44 rokov pri MS v USA nemohol vstúpiť do kabíny Brazílie, pretože podľa federácie prinášal smolu. Tak veľmi boli Brazílčania sklamaní tým, čo sa v roku 1950 na MS udialo. Na tento moment nikto z národa nezabudne pravdepodobne nikdy.