Kvalifikácia na MS 2002 pre Brazíliu vôbec nevyzerala ružovo. Poprvýkrát v histórii sa Brazílčania strachovali, že z juhoamerickej kvalifikácie nepostúpia. Prehrali až 6 z 18 zápasov a až výhrou v poslednom zápase proti Venezuele si zaistili postup na šampionát, 13 bodov za svojim rivalom z Argentíny. Ronaldo, najväčšia hviezda vtedajšej Brazílie bola navyše pred turnajom zranená a len málokto veril tomu, že sa stihne dať do poriadku. 
Na lavičku tímu sa však posadil Luiz Felipe Scolari a s brazílskym tímom spravil divy. Vzrušujúci útočný trojlístok Ronaldo – Rivaldo – Ronaldinho, udivoval celý svet a rovnako udivovala aj novátorská taktika s dvoma krajnými bekmi, Robertom Carlosom a Cafúom, na postoch krídelníkov. Brazílčania pretancovali bez jediného zaváhania do finále, v ktorom nedali príliš veľa šancí Nemecku a radovali sa z piateho titulu majstrov sveta, ktorým sa odpútali od Nemecka a Talianska na rozdiel dvoch víťazstviev. O štyri roky neskôr však Taliani stratu zmenšili.