Turnaj odštartoval vynikajúco, keď pomohol k víťazstvu proti Bosne a Hercegovine, čo mu pomohlo. Následne sám rozhodol proti Iránu a skóroval aj proti Nigérii, hoci Afričania boli k nemu až príliš veľkorysí, lebo oba góly mu doslova darovali. V zápase proti Švajčiarsku sa poslednýkrát na ihrisku presadil, keď prihral v predĺžení na víťazný gól, no už počas neho sa ukázalo, že začína strácať lesk. V dvoch najbližších zápasoch bol absolútne neviditeľný. Vo finále mu Nemci nevenovali zvýšenú pozornosť, čo nemusia ľutovať, keďže Messi svoje šance nepremenil. Pritom vo svojich najlepších časoch také s prehľadom premieňal. FIFA mu dala cenu najlepšieho hráča turnaja, ale to zrejme nebude jej posledná chyba. Mimochodom, stal sa prvým ofenzívnym držiteľom tejto ceny v histórii, ktorý nedal vo vyraďovacej fáze ani gól! To sa predtým „podarilo“ iba brankárovi Kahnovi (2002) a stopérovi Nasazzimu (1930).