61-ročná brazílska ikona, Zico, pôsobil posledné roky mimo Európy, takže jeho zaradenie do rebríčka môže byť trochu sporné. Na starom kontinente však ako tréner nepochybne zanechal stopu. Po trénovaní brazílskeho CFZ do Rio a japonského klubu Kashima Antlers po ňom celkom nečakane v roku 2002 po MS siahol japonský národný tím. Nedostatok trénerských skúseností vyvážil znalosťami japonského futbalu. Tímu vsugeroval ofenzívny štýl, čo zanechalo dobrý dojem na Pohári konfederácií 2003 a v roku 2004 doviedol Japonsko k triumfu na AFC Asian Cup. Neúspech na MS 2006 znamenal koniec, ale záujem prejavil turecký Fenerbahce. Pred sezónou 2006/07 dostal brazílsky tréner do rúk 16násobného majstra Turecka. Pridal ďalší majstrovský titul a svoju prvú sezónu ozdobil aj ziskom Superpohára, keď Fener zdolali Besiktas 2:1. Veľký úspech prišiel aj v sezóne 2007/08. Tento istanbulský tím sa dostal prvýkrát do skupinovej fázy Ligy majstrov a prebil sa až do štvrťfinále, v ktorom nestačil na Sevillu. Od fanúšikov dostal prezývku „Kráľ Artur“, ale v roku 2008 odmietol predĺžiť kontrakt a zaujímal sa o miesto manažéra Newcastle. Táto pozícia mu ušla, zaznamenal úspešný rok v uzbeckom FC Bunyodkor a zakotvil v CSKA Moskva.  V Rusku získal ďalšie dva poháre – Russian Cup a Superpohár, ale to sa vedeniu málilo a po roku bol vyhodený. Posledným Zicovým pôsobiskom v Európe bol Olympiacos, s ktorým si zahral štvrťfinále Champions League 2009/10. Potom zamieril do irackej najvyššej súťaže a neskôr do Kataru. Štyri európske trofeje však hociktorý neeurópsky kormidelník určite nepozbieral.