Island bol ešte donedávna podpriemerný európsky tím. To však už neplatí. Ako je možné, že krajina, ktorá má približne toľko obyvateľov ako okres Košice útočí podruhýkrát na postup na veľký turnaj?

Ak by ste sa kohokoľvek pred piatimi rokmi spýtali, čo vie o islandskom futbale, skončili by sme pri mene Gudjohnsen. Pri druhom zamyslení by sme sa opäť vrátili k menu Gudjohnsen, pretože Eidur Gudjohnsen, niekdajšia hviezda Chelsea, a jeho otec Arnor, s ktorým si Eidur zahral v reprezentácii, boli jednoznačne najznámejšie postavy miestneho futbalu.

Prešlo pár rokov a islandský futbal vystrelil ako láva z niektorej miestnej sopky, ktorej meno určite nedokážeme vysloviť. Už pred rokom islandská futbalová reprezentácia pútala pozornosť, keď sa dostala do kvalifikačnej baráže o postup na majstrovstvá sveta v Brazílii. Na Chorvátov síce vtedy ostrovania nestačili, no výrazne sa zapísali do povedomia všetkých futbalových priaznivcov.

Iste, kvalifikačná skupina na MS 2014 bola pre Island viac ako priaznivá. No o tom, že táto 300-tisícová krajina zažíva obrovský futbalový boom, svedčí aj kvalifikácia prebiehajúca. Dva zápasy, dve výhry, skóre 6:0. Islanďania po dvoch kolách okupujú prvú priečku v skupine, v ktorej strach naháňajú reprezentácie ako Holandsko, Česko, Turecko a rožky nenápadne vystrkujú Kazachstan (viď zápas v Holandsku) a Lotyšsko.

Výsledky Islandu sú ešte stále prekvapením, no menej prekvapujú vtedy, keď sa pozrieme, akí futbalisti na Islande vyrastajú. Už v mladom veku po nich siahajú veľké európske kluby. Možno aj preto domáca futbalová súťaž ešte stále viac púta gólovými oslavami na internete ako kvalitou, no reprezentácia si gratuluje. Hráči ako Gylfi Sigurdsson (Swansea), Kolbein Sigthorsson (Ajax), Alfred Finnbogason (San Sebastian), či Aron Gunnarsson (Cardiff), sú hráči svetovej úrovne. A za ich výchovou predsa niečo musí stáť.

Kvôli svojej geografickej polohe, sa Islanďania v minulosti nemohli spoľahnúť na dlhé mesiace prípravy na vonkajších trávnikoch. Klimatické podmienky dovoľovali futbalistom plnohodnotne sa pripravovať približne štyri až päť mesiacov v roku. Vo zvyšku sa venovali  naberaniu fyzickej sily, a tak nečudo, že v minulosti viac vyčnievali statní islandskí obrancovia vikingského zjavu ako ich útok. Približne pred dvanástimi rokmi sa KSI, islandský futbalový zväz, rozhodol, že investuje do výstavby veľkého počtu ihrísk s umelou trávou, a to ako vonku, tak aj v hale. Na začiatku projektu Island disponoval len piatimi umelými trávnikmi, jednou futbalovou halou a ôsmimi miniihriskami s umelým povrchom. Dnes má, podľa islandského novinára Johana Sigurdssona, Island sedem hál s veľkým futbalovým ihriskom, tri menšie futbalové haly, 22 veľkých ihrísk s umelým povrchom a 150 menších ihrísk s umelou trávou po celej krajine. Takmer každá škola, každý klub tak v súčasnosti disponuje vlastným ihriskom, na ktorom môžu futbalisti, začínajúci, či tí starší, trénovať po celý rok. To sa odráža okamžite, keď Islanďania už nie sú známi tým, že zápasy „ukopú“, no čím ďalej, tým viac, sledujeme v ich reprezentačných výberoch ofenzívnejší prejav. Situácia dospela až do toho bodu, keď útočníci a technicky vyspelí hráči sú ďaleko pred defenzívou, ktorá bola pred desaťročím hlavnou oporou Islandu.

Podľa Sigurdssona, je nutné tamojší futbalový boom pripísať aj zvýšenej odbornosti domácich trénerov. Trénerská kariéra je na Islande zrazu veľmi atraktívna, a tak aj vysoko kvalifikovaní tréneri (UEFA A a B licencia), pre ktorých nie je miesto v prvo, či druholigových tímoch, ostávajú doma a trénujú mládežnícke tímy. Tie samozrejme profitujú z kvalitných koučov a mládež rastie.

Akcent na kvalitných trénerov je vidieť aj v reprezentácii. Islanďania angažovali uznávanú trénerskú osobnosť zo Švédska a v osobe Larsa Lagerbäcka získali skvelého taktika, známeho motivátora a skúseného vodcu. Nárast v sebavedomí reprezentácie je od jeho príchodu zrejmý.

Keď sa malá krajina ako Island razom dostane na svoj historický vrchol, vždy sa hovorí o „zlatej generácii“, či generácii, ktorá sa tak skoro opakovať nebude. Na Islande však všetky indície ukazujú na to, že rast je kontinuálny a bude trvať ešte poriadne dlho. Jadro terajšej reprezentácie okolo hráčov ako Sigurdsson, Sigthorsson, Finnbogasson a Gunnarson, má ešte len 25 rokov. Za nimi sa už ale ukazujú ďalšie silné generácie, veď islandská „21ka“, rovnako ako tá naša, bojuje o postup na ME 2015 v susednom Česku a po prvom zápase na pôde rivala z Dánska, drží po remíze 0:0 postupové karty práve ona. Islandská „19tka“ pred rokom vyradila silné Francúzsko v kvalifikačným bojoch o EURO v tejto kategórii, sedemnásťroční Islanďania skončili medzi osmičkou najlepších v Európe. Úspechy hovoria samé za seba.

Islanďania si zatiaľ len kliesnia miesto medzi európskou smotánkou. Na európsky šampionát, napriek výborne rozbehnutej kvalifikácii, nakoniec nemusia postúpiť. No ich futbalová revolúcia je v plnom prúde. Ako vzor by mohla slúžiť mnohým, náš futbal nevynímajúc.