V roku 2000 slovenský hokej vybojoval prvú medailu v ére samostatnosti. O dva roky neskôr sa zviditeľnil ešte viac, keď získal zlato. V semifinálovom súboji sme prešli cez Švédsko v pamätných trestných strieľaniach. O šampionáte v olympijskom roku sa často hovorí ako o poddimenzovanom, ktorý top favoriti neberú príliš vážne. Minimálne od semifinále ale môžeme hovoriť o náročných súperoch. Domáce Švédsko malo v kádri deväť hráčov z NHL. Nechýbali mená ako Tommy Salo, Marcus Näslund a do bojov zasiahol aj Henrik Zetterberg, ktorý v tej dobe ešte hrával za Timru. Veľký semifinálový boj začali lepšie domáci Švédi, ktorí viedli po góloch Axelssona a Johanssona 2:0. Za hostí sa však trafili Vladimír Országh a Miroslav Šatan, takže 60 minút hry rozuzlenie neprinieslo. Vďaka výborným zákrokom Jána Lašáka sa nerozhodlo ani v predĺžení. Lašák pokračoval v dobrých výkonoch aj pri samostatných nájazdoch a zneškodnil pokusy Dahlena, Jönnsona aj Näslunda. Na druhej strane na olympijského hrdinu z Lillehammeru, Tomyho Sala, nenašiel recept Šatan ani Bondra, no Pálffy už áno. Nemohúcnosť švédskych strelcov dopomohla k nečakanému nájazdovému vedeniu Slovenska.  Vďaka Pálffyho gólu v tretej sérii sa domáce mužstvo dostalo pod tlak a Johanson bol v nepríjemnej situácii. Strelou medzi betóny ale Lašáka neprekvapil a rozhodol ofenzívne ladený obranca Richard Lintner. Pre slovenský hokej šlo pravdepodobne o najdôležitejšie trestné strieľania v histórii a zvládlo ich. Vo finálovom zápase sme si poradili s Ruskom a dočkali sme sa zlatých medailí. Domáci si aspoň čiastočne napravili chuť výhrou nad Fínskom v zápase o tretie miesto.