Na štvrtom mieste sa presunieme do Lillehammeru ´94. Slovensko sa pri svojej premiére stretlo v základnej skupine B s obomi neskoršími finalistami a Kanadu dokonca zdolalo. Napriek prvému miestu v skupine, sme vo štvrťfinále nestačili na Rusko, ktoré neskôr vypadlo so Švédskom. Kanada vyradila Čechov a následne Fínov, proti ktorým sa naladila na finálového severského súpera. Kanaďania čakali na olympijské hokejové zlato 42 rokov, Švédi ho mohli získať prvýkrát v dejinách. Samotný zápas priniesol štyri góly. Švédsko sa ujalo vedenia, súper otočil a v závere zápasu Magnus Svensson dostal zápas do „overtimu“. Hrdinom trestných strieľaní sa stal brankár Tommy Salo, ktorý po Lillehammeri začal hrávať v NHL a odchytal v nej 526 stretnutí. V úvode ho prestrelili Nedvěd aj Karyia, na čo včas odpovedali Svensson a Forsberg. V tej dobe odvážny mladík Peter Forsberg si už pri prvom pokuse dovolil odvážny blafák, no jeho slávnejší finálový moment ešte len mal prísť. Obaja brankári aj s dávkou šťastia držali nepriestrelnosť. Tá Hirschova sa však skončila naozaj potupným spôsobom. Peter Forsberg predviedol azda najslávnejší nájazd v histórii IIHF a dovolil si ho vo finále olympijského turnaja, teda na absolútnom vrchole. „Forsbergov blafák“ bol zvečnený aj na švédskej poštovej známke. Paul Kariya naň zásahom neodpovedal, takže európsky Dávid skutočne zdolal zámorského Goliáša. Švédsko vyhralo 3:2 po samostatných nájazdoch, získalo svoje prvé olympijské zlato a siedmu hokejovú medailu z olympijských hier. Čakanie kolísky hokeja na takýto triumf sa predĺžili a nakoniec trval do roku 2002, keď uspela v Spojených štátoch.